Využitie

Konopa siata je naozaj pozoruhodná rastlina, ktorá sa dá použiť takmer všade. Najviac rozšírené je jej využitie ako potraviny v kuchyni, najmä jej semien, ktoré sú bohaté na zdravé mastné kyseliny, proteíny a vitamíny.

Všestrannosť využitia konopy prináša veľa materiálov, ktoré sa môžu spracovať na mnoho rôznych produktov. Časopis Popular Mechanics z roku 1938 uviedol, že „z konopy sa dá vyrobiť viac ako 25 000 produktov, od celofánu až po dynamit.“ Hlavnými surovinami sú lykové a buničité vlákna zo stonky, semená, konopný olej a výlisky. Konopa ako technická plodina je obnoviteľným zdrojom týchto surovín, ktoré sa môžu využiť v širokom spektre. Pestovanie konopy je najrozšírenejšie v Číne, Anglicku, Francúzsku, Holandsku, Maďarsku a Rusku (1999) (Hemptech, 1999).

Rastlina okrem jej nenáročnosti pestovania poskytuje mnoho cenných látok. Stonky obsahujú vysokokvalitné celulózové vlákna. Semienka majú vysoký obsah oleja, ktorý je spomedzi rastlinných olejov jedným z najzdravších, a to vďaka obsahu esenciálnych mastných kyselín. Taktiež obsahujú proteín predstavujúci jeden z mála rastlinných kompletných zdrojov všetkých esenciálnych aminokyselín. Semienka aj konopné šišky navyše obsahujú množstvo aktívnych látok, ako sú fenolické látky, antioxidanty vitamíny a minerálne látky. V listoch a kvetoch je zas prítomná skupina látok, pre ktorú je konopa najznámejšia – kanabinoidy s protizápalovými, analgetickými, antimikrobiálnymi a ďalšími účinkami. Pre všetky tieto vlastnosti je konopa rastlinou, ktorej pestovanie a využívanie je v dnešnej dobe veľmi cenené a je naň zameraná pozornosť. Konopa predstavuje obnoviteľný a ekologický zdroj potravinárskych, textilných a farmaceutických surovín. Každá jej časť má potenciál byť využitá do posledného gramu, a tak nezaťažiť životné prostredie odpadmi.

Kým zo stonky sa vyrábajú vlákna na textil či papier, jej korene čistia pôdu od toxínov a ťažkých kovov. Listy sú zas výborné na čaj alebo smoothie a kvety obsahujú najviac CBD. Konopné semienka patria medzi najvýživnejšie, s najvyšším podielom bielkovín, čím sa radia k jedným z najlepších alternatív mäsa. Vyrába sa z nich taktiež mlieko, či múka a olej. Vlákno z technickej konopy sa využíva tiež na výrobu bioplastov alebo na zateplenie budov. Konopa je jedinečná rastlina, z ktorej vieme čerpať od produkcie mlieka až po stavbu domu.

Primárnymi cieľovými produktami spracovania konopy sú najčastejšie konopný olej alebo vlákno. Podľa toho sa líši výber najvhodnejšej odrody a postupu spracovania rastliny.

Vedľajšími produktami sú korene, listy, zbytky stoniek, výlisky a sedimentačný kal. Výťažok oleja a vlákna sa líši podľa podnebia a konkrétnej odrody. Kvalitnejšie dlhé konopné vlákna sú vhodné na textílie. Stredné a krátke vlákna sú vhodné na výrobu papiera a iných netkaných textílií (plienky). Zvyškové vlákna zo stonky sa môžu použiť rozomleté v produktoch ako sú obaly, stavebné materiály. Konopné semienka sú podobné slnečnicovým semienkam, s tým rozdielom, že konopné semienko má okrem endospermu jedlé aj semenné obaly.

Obr. č. 12. Zdroj: VND.sk

Obsahujú 35 % oleja, 25 % bielkovín a 20 – 30 % nerozpustnej vlákniny. Môžu obsahovať iba stopy kanabinoidov, ktoré sa do frakcie semienok dostanú kontamináciou z iných častí rastliny. Semienka obsahujú veľmi zdravý olej a takisto proteíny s komplexným obsahom aminokyselín, preto nachádzajú uplatnenie hlavne v potravinárstve. V konopných semenách môžeme nájsť veľa prospešných látok, ako napríklad vitamín A, vitamín C a vitamín E. Obsahujú aj základné minerálne látky (Mg, P, K, S, Zn, Ca, Fe) a sú dobrým zdrojom mangánu.

Priaznivé účinky konope pre človeka

Konope obsahuje vzácnu látku kannabinol označovaný aj skratkou CBD, ktorá má silnejšie antioxidačné účinky ako vitamín C a E.
Priaznivo pôsobí na nervovú sústavu.
Má výrazné protizápalové, antibakteriálne, hojivé a protivirózne účinky.
Pomáha pri bežných problémoch, ako aj pri vážnych chorobách.
Obsahuje veľmi kvalitnú vlákninu účinnú pre tráviaci trakt.
Nielenže čistí hrubé črevo, ale absorbuje do seba toxické látky prijaté zo stravy.

Jej mnohonásobné využitie dáva predpoklady pre jej znovuzavádzanie do osevných postupov poľnohospodárskych podnikov, kde mala táto plodina pevné miesto. V súčasnosti sa pestovateľské plochy konopy siatej na Slovensku začínajú rozširovať, je to však limitované spracovateľskými a odbytovými možnosťami. Zatiaľ sa pestuje na výmere približne 5 – 20 ha. Máme tým na mysli predovšetkým pestovanie na semeno, na výrobu oleja a na produkciu biomasy na spaľovanie.

Využitie v kozmetike

V kozmetike nájdeme konopu v podobe mastí, gélov, šampónov, atď. Tam sú jej najväčšími benefitmi antioxidačné a zvláčňujúce účinky či liečba atopickej dermatitídy. Kanabinoidy (CBD) sa nedávno dostali do popredia v reťazcoch ako súčasť produktov v starostlivosti o pleť. CBD sa stalo modernou ingredienciou, čo inšpiruje mnoho značiek k jej začleňovaniu do svojich výrobkov. Výrobky s CBD sľubujú protizápalové, analgetické a hydratačné účinky, redukciu vrások, alebo inak povedané, poskytujú pomoc s akné, s liečbou ekzémov, psoriázy a iritácie. Vedecké štúdie v tejto oblasti potvrdzujú potenciál CBD v liečbe kožných ochorení, avšak ich rozsah ešte nie je dostatočný (Jhawar a kol., 2019).

V kozmetike je často využívaný aj samotný konopný olej, niektoré značky sa špecifikujú výhradne na použitie tohto druhu oleja. Kozmetické prípravky s konopným olejom sú zamerané hlavne na problematickú pleť s ekzémom či náchylnosťou k akné. Prednosťami konopného oleja sú jeho výborné vstrebávanie sa do pokožky a obsah prospešných aktívnych látok, akými sú nenasýtené mastné kyseliny, chlorofyly a antioxidanty. Konopný olej pokožku hydratuje, ale nezanecháva na nej mastný film, a je hypoalergénny (Sapino a kol., 2005).

Využitie má aj esenciálny (alebo éterický) olej z konopy (Obr. č. 13). Esenciálny olej je zmes prchavých látok ako sú terpény, získava sa destiláciou s vodnou parou z kvetov a listov. Nesie koncentrovanú arómu konopy, a preto má využitie ako prímes do kozmetických výrobkov a v aromaterapii.

Obr. č. 13. Zdroj: Kentucky Hempsters: Hemp, 2015.

Inhaláciou pary s obsahom esenciálneho oleja môže byť liečený zápal nosných dutín (Bryndová, 2005). Najprchavejšia frakcia obsahuje monoterpény a seskviterpény (napríklad eugenol, cineol, linalool), z ktorých niektoré majú protirakovinové, analgetické a dezinfekčné účinky 16 alebo podporujú pamäť.

Cieľovými produktami spracovania konopy sú najčastejšie konopný olej alebo vlákno. Podľa toho sa líši výber najvhodnejšej odrody a postupu spracovania rastliny. Z kvetov a listov sa často ďalším spracovaním získava extrakt kanabinoidov. Vedľajšími produktami sú korene, listy, zbytky stoniek, výlisky a sedimentačný kal. Výťažok oleja a vlákna sa líši podľa podnebia a konkrétnej odrody. Kvalitnejšie dlhé konopné vlákna sú vhodné na textílie. Stredné a krátke vlákna sú vhodné na výrobu papiera a iných netkaných textílií (plienky).

Zvyškové vlákna zo stonky sa môžu použiť rozomleté v produktoch ako sú obaly, stavebné materiály. Konopné semienka sú podobné slnečnicovým semienkam, s tým rozdielom, že konopné semienko má okrem endospermu jedlé aj semenné obaly. Obsahujú 35 % oleja, 25 % bielkovín a 20 – 30 % nerozpustnej vlákniny. Môžu obsahovať iba stopy kanabinoidov, ktoré sa do frakcie semienok dostanú kontamináciou z iných častí rastliny. Semienka obsahujú veľmi zdravý olej a takisto proteíny s komplexným obsahom aminokyselín, preto nachádzajú uplatnenie hlavne v potravinárstve. V konopných semenách môžeme nájsť veľa prospešných látok, ako napríklad vitamín A, vitamín C a vitamín E. Obsahujú aj základné minerálne látky (Mg, P, K, S, Zn, Ca, Fe ) a sú dobrým zdrojom mangánu.

Využitie v potravinárstve

Konopný olej je zatiaľ stále najhodnotnejší produkt konopného priemyslu. Primárne sa využíva v studenej kuchyni a ako potravinový doplnok vo forme olejových kapslí. Má príjemnú orieškovú chuť a zaujímavú zelenkastú farbu. Kvôli vysokému obsahu nenasýtených mastných kyselín nie je vhodný na tepelnú úpravu, ale využíva sa na výrobu dresingu, majonézy či zálievky šalátu. Netradičné využitie konopy je v prichucovaní piva (Kolodziejcyk, 2012).

Jeho najväčším benefitom je vysoký obsah nenasýtených mastných kyselín a mastných kyselín. Okrem toho je zaujímavý aj obsah antioxidantov, vitamínov A a E, ktorý prispieva k jeho zdravotným účinkom – znižuje obsah cholesterolu a krvný tlak, má preventívne účinky proti kardiovaskulárnym ochoreniam a rakovine. Konopné semienka sú konzumované lúpané alebo nelúpané. Vďaka obsahu všetkých esenciálnych aminokyselín a vysokému obsahu nenasýtených mastných kyselín s optimálnym pomerom omega – 6 a omega – 3 sú považované za superpotravinu. Okrem tohto obsahujú mnohé minerálne látky, vitamíny a fenolické látky. Tepelná úprava zvyšuje dostupnosť aktívnych látok, ako sú polyfenoly, uvoľnením týchto látok z bunkovej steny (Babiker a kol., 2020).

Z výliskov konopných semienok sa vyrába konopná múka, použiteľná pri pečení a varení. Jej prídavkom do potravín sa zvyšuje obsah bielkovín a vlákniny, v porovnaní s použitím pšeničnej alebo kukuričnej múky. Takisto je významný obsah fenolických látok, teda antioxidantov. Konopná múka je bezlepková, čiže má využitie v pečive pre celiatikov, napríklad v bezlepkových chleboch alebo sušienkach. Napriek tomu, že prídavok konopnej múky zlepšuje nutričnú hodnotu jedla, má negatívny vplyv na organoleptické vlastnosti. Dodáva jedlu horkú pachuť a tmavozelenú farbu, čo znižuje prijateľnosť výrobkov pre spotrebiteľa (Leonard a kol., 2020).

Obsah základných nutričných látok (%) v semene konopy siatej

Nutričná hodnota na 100 g semena

Tab. č. 2. Zdroj: Lančariková, 2016

Preosiatím konopnej múky sa oddeľuje jemnejšia frakcia, takzvaný konopný proteín. Ten sa stáva zaujímavým hlavne kvôli vysokému obsahu metionínu a arginínu. Arginín je prekurzor pre oxid dusnatý, takže je považovaný za látku prospešnú pre srdce. Komerčne dostupné sú proteínové koncentráty s obsahom proteínu do 70 %, ale obsahujú aj pomerne vysoké množstvo kyseliny fytovej, ktorá je antinutrient a znižuje stráviteľnosť proteínu, a teda funkčnosť (Malomo a kol., 2015).

Využitie v medicíne

Konope sa dnes používa na liečbu najrôznejších zdravotných problémov. Najčastejšie sa používa na úľavu od bolesti u pacientov s rakovinou, chronickými bolesťami alebo bolesťami spojenými so sklerózou multiplex. Konope sa tiež používa na zmiernenie zápalu a na zmiernenie príznakov súvisiacich s neurodegeneratívnymi poruchami, ako je Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba a epilepsia (Koltai, 2020).

Látky zodpovedné za prospešné zdravotné účinky konopy sú kanabinoidy. THC podporuje chuť do jedla, čím pomáha pacientom, ktorí kvôli svojej chorobe pociťujú nechutenstvo, prijímať potrebné živiny. Pacientom podstupujúcim chemoterapiu zase pomáha potlačiť nevoľnosť a potrebu zvracania. Pri liečbe roztrúsenej sklerózy je zase prospešné zmiernenie bolesti a svalových kŕčov. Analgetické účinky THC sa taktiež využívajú pri pacientoch, ktorí trpia na chronické bolesti spôsobené akoukoľvek diagnózou. Nevýhodou látky THC je to, že môže spôsobovať úzkostné stavy, a tým podnecovať psychotické stavy u pacientov. Typická denná dávka pri užívaní THC je 5 – 30 mg/deň. Výskum pri iných ochoreniach je zatiaľ nedostatočný, keďže bolo THC dlhodobo ilegálne (Landa, 2020).

Zaujímavejším a všestrannejším kanabinoidom pri aplikovaní v medicíne je kanabidiol (CBD), ktorý nemá psychoaktívne účinky ako THC a dokonca potláča psychoaktívne účinky THC. Hlavným benefitom užívania CBD sú jeho antipsychotické účinky, a to konkrétne v potláčaní pocitu úzkosti a zlepšovaní kognitívnych funkcií. Dlhodobé užívanie CBD znižuje výskyt panických stavov (Grotenhermen, 2009). Používa sa pri liečbe schizofrénie, kvôli zmierneniu paranojí a halucinácií.

Vďaka antioxidačnému a protizápalovému účinku prispieva k prevencii autoimunitných chorôb, ako sú diabetes mellitus 1. typu alebo artritída. CBD je v dnešnej dobe intenzívne študovaná látka a okrem vymenovaných medicínskych použití má ešte mnoho priaznivých účinkov pri liečbe rôznych ochorení bez závažných vedľajších účinkov.

Využitie v stavebníctve a technickom priemysle

Stavebný materiál z technickej konopy má výborné izolačné vlastnosti. Navyše viaže na seba uhlík. Medzi takýto materiál radíme konopný betón (kompozit z konopy a vápna, materiál vhodný na murovanie alebo izoláciu), konopnú vlnu a drevovláknitú izoláciu. Konopný betón je nehorľavý, odoláva plesniam a baktériám, prirodzene reguluje vlhkosť a má výnimočné tepelné a akustické vlastnosti. V stavebníctve je možné využiť celú stonku konopy. Tvrdá časť stonky je využívaná v materiáloch na budovanie stien (Obr. č. 14), mäkšie časti skôr ako súčasť omietok.

Obr. č. 14. Zdroj: agriculture.ec.europa.eu

Betón s konope je stále viac a viac používaný stavebný materiál kvôli jeho dobrým vlastnostiam a obnoviteľnosti tohto zdroja. V porovnaní s ostatnými stavebnými materiálmi má nižšiu hustotu, dobré akustické, izolačné vlastnosti a vysoké pohlcovanie vlhkosti (Obr. č. 15). Betón s časťami konopy obsahuje okrem 18. rastliny aj vápno a vodu. Jeho využitie je na výrobu tehly, formovanie omietky alebo výplň stien (37).

Obr. č. 15. Zdroj: nasepole.sk

Textilný priemysel je tretím najväčším odvetvím na svete. V dnešnej dobe sa z prírodných rastlinných vlákien najčastejšie využívajú bavlna, juta či ľan, avšak na našom území boli v minulosti najvýznamnejšími zdrojmi vlákna práve ľan a konopa (Obr. č. 16). Pred viac ako storočím začal význam konopy klesať, vzhľadom na rozšírenie dovozu bavlny, a neskôr kvôli výrobe umelých vlákien. Spotrebiteľské trendy v odevnom priemysle sa však stále viac sústreďujú na organické a ekologické materiály. Technické konope je rastlina s vysokou výťažnosťou vlákna, až 36 % zo stonky, respektíve 1 tona vlákna na hektár. Konopné vlákna majú mnoho dobrých vlastností. V porovnaní s ostatnými vláknami sú hlavne aseptické, vysoko absorpčné a hypoalergénne. Ich pevnosť a pružnosť je porovnateľná s ľanovým vláknom. Z technologického hľadiska je možné použiť na spracovanie konopy už existujúce technológie a prístroje na spracovanie ľanového vlákna, čiže by sa pri zvýšenom dopyte o konopný textil nemuseli vyvíjať nové postupy (Schumacher a kol., 2020).

Obr. č. 16. Zdroj: agriculture.ec.europa.eu

Automobilový priemysel. Viaceré veľké európske automobilky používajú konopné vlákna v interiéroch svojich áut. Konopa je ľahká a trvácna. Prvý pokus použiť konopu v aute urobil už Henry Ford, ktorý prišiel s myšlienkou auta s konštrukciou z konopy a poháňaným biopalivom taktiež z konopy. Použitím ľahkých biomateriálov sa zníži emisia CO2 a zvýši dojazd vozidla. Zázračné vlastnosti konopy sú využité aj v Porche 718 Cayman GT4 Clubsport, ktoré má dvere zo zmesi ľanu a konopy. Taktiež Renew Sports Cars uviedli na trh na mieru vyrobené autá kompletne z konopy. Francúzska národná železničná spoločnosť SNCF v projekte z roku 2020 oslovila konopný sektor ohľadom možnosti použitia konopného vlákna v častiach vlakov.

Konopa je jedna z rastlinných surovín, ktoré sa môžu použiť pri výrobe rozložiteľných obalových materiálov, čo pomôže pri znižovaní plastového odpadu. V roku 2018 bolo z nového plastu uvedeného na trhu EÚ 40 % obalového materiálu.

Náhrada dreva: Zrelé konopné steblo má 60 – 70 % celulózy. Drevo obsahuje 40 %. Konopnému steblu trvá 5 mesiacov dozrieť, drevu to trvá roky (Obr. č. 17), preto priemyselné pestovanie konopy vynesie na hektár štyrikrát viac buničiny ako výsadba stromov. Papier z konopy sa dá recyklovať 7 až 8krát, kým papier z dreva 3 až 5. Konopný papier nepotrebuje toxické chemikálie na bielenie.

Nadzemná časť konopy siatej má aj výborné izolačné vlastností, ale zatiaľ na Slovensku nemá na stavebnom trhu uplatnenie.

Energetické hľadisko. Z energetického hľadiska je konopa zaujímavá pre biomasu. Rastie rýchlo a viaže veľa uhlíka, ktorý sa dá premeniť na energiu.

Obr. č. 17. Zdroj: agriculture.ec.europa.eu

Konopa je mnohoúčelová rastlina, ktorá môže slúžiť ako zdroj:

Výživy a zdraviu prospešných potravín.
Kozmetiky, textílií, papiera.
Stavebný a izolačný materiál v stavebníctve.
Rozložiteľný a recyklovateľný biomateriál, ako náhrada plastov.
Biomasa ako zdroj energie.

Ale nejde len o využitie. Aj samotné pestovanie prináša ďalšie benefity.

Liečivé účinky

Napriek prítomnosti viacerých liečivých komponentov v konope, za najdôležitejšiu považujeme prítomnosť esenciálnych mastných kyselín. Konopný olej obsahuje viac ako 80 % polynenasýtených mastných kyselín (PUFA), je bohatým zdrojom kyseliny alfa – linolénovej (ALA, omega – 3), ktorej obsahuje asi 15 – 30 % a kyseliny linolovej, (LA, omega – 6), ktorej obsahuje asi 45 – 60 %. Nedostatok PUFA v membránach nervových buniek centrálneho nervového systému sa spája s viacerými neurodegeneratívnymi ochoreniami, akými je napr. Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba.

Pomer omega – 6 / omega – 3 mastných kyselín v konopnom oleji (2:1 až 3:1) je optimálny pre ľudské zdravie. Ak sa tento pomer posunie výrazne v prospech omega – 6 mastných kyselín (ako majú mnohé iné bežne používané rastlinné oleje), môžu v organizme prevážiť zápalové procesy, čo môže zhoršiť akékoľvek zápalové ochorenie od artritídy až po aterosklerózu. Naopak, výrazný nadbytok omega – 3 mastných kyselín (čo je v praxi veľká rarita), môže spôsobiť relatívny nedostatok omega – 6 mastných kyselín. To zase môžu negatívne pocítiť pacienti s atopickou dermatitídou alebo psoriázou.

Samotné konopné semienko obsahuje asi 30 % oleja, 25 % proteínov, významné množstvo vlákniny, terpény, steroly a viaceré vitamíny a minerály. Terpény konopy, napriek ich prítomnosti v stopových množstvách, môžu k celkovému liečivému účinku najmä esenciálnych mastných kyselín prispievať svojimi protizápalovými, antialergickými alebo cytoprotektívnymi vlastnosťami. Významný je aj obsah vitamínu E, ktorý sa v konopných produktoch nachádza vo forme gama (gama – tokoferol).

Predpokladá sa, že táto forma vitamínu E je v prevencii koronárnej artériovej choroby omnoho účinnejšia ako forma alfa, známa z výživových doplnkov. Navyše gama – tokoferol v čreve blokuje peroxidáciu lipidov a znižuje tvorbu mutagénnych peroxidových produktov, čím významne prispieva k prevencii rakoviny hrubého čreva (konopnafarmaliptov.sk).

Možnosti využitia pri prevencii a možnej liečbe:

Konopa má tiež preukázateľne pozitívne účinky na kvalitu pokožky, nechtov a vlasov. Pri pravidelnej konzumácii asi 15 – 30 ml konopného oleja denne môžeme asi o 2 – 4 týždne pozorovať zlepšenie stavu pokožky, o 2 – 4 mesiace nechtov a o 6 – 8 mesiacov aj vlasov, ktoré sa stávajú silnejšími a odolnejšími Významné zlepšenie stavu pokožky sa pozorovalo aj u pacientov s atopickou dermatitídou, akné, psoriázou a inými kožnými chorobami.

Významné zlepšenie stavu pokožky sa pozorovalo aj u pacientov s atopickou dermatitídou, akné, psoriázou a inými kožnými chorobami. Pacienti udávali najmä úľavu od svrbenia a významné zlepšenie hydratácie pokožky.

Protizápalový účinok esenciálnych mastných kyselín konopy má široké využitie: od zápalových ochorení kĺbov až po zápaly čreva alebo žlčníka. Konopa upokojuje rozbúrené hormóny. Konopné semeno ako jediné z pomedzi olejnatých semien obsahuje GLA (kyselinu gama-inolénovú). Táto sa v štúdiách ukázala byť dobrým riešením pre predmenštruačný syndróm aj menopauzálne príznaky.

Konopa a ateroskleróza. PUFA a ich metabolity pozitívne ovplyvňujú lipidový profil jedinca, znižujú krvný tlak, a tým významne prispievajú k prevencii aterosklerózy a jej komplikácií (infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda a pod.). Tento účinok bol pozorovaný aj u pacientov s cukrovkou 2. typu, keď denný príjem 10 ml konopného oleja signifikantne znižoval hladinu LDL cholesterolu, triglyceridov, cukru aj glykovaného hemoglobínu v krvi. Rovnako konopa u týchto pacientov pomáhala zvýšiť hladinu “dobrého” HDL cholesterolu.
Konopa a obličkové ochorenia. Je známe, že pri obličkových ochoreniach má, popri znižovaní množstva prijatých bielkovín, zmysel sústrediť sa skoro výlučne na bielkoviny rastlinné. V experimentoch na zvieratách sa pozoroval veľmi pozitívny vplyv konopného proteínu na spomalenie vývoja obličkového ochorenia a jeho kardiovaskulárnych komplikácií. Konopa a jej proteín v experimente zlepšoval funkciu obličiek a zmierňoval patologický nález na obličke
Konopa a celiakia. Konopná bielkovina je vzhľadom na absenciu lepku vhodná aj pre celiatikov. Na záver treba zdôrazniť, že účinky konopy a jej produkty dokážu naplno rozvinúť svoj liečivý potenciál najmä pri pravidelnom používaní a nie pri nárazovej konzumácii vysokých dávok.

Konopná bielkovina je vzhľadom na absenciu lepku vhodná aj pre celiatikov.

Konopný čaj je vyrábaný z konopnej sušiny obsahujúcej listy, semienka a kvety. Čaj z mladej konopy je tiež najlepším doplnkom vitamínov a chlorofylu. Chlorofyl je prírodný zdroj antioxidantov, ktoré v tele pomáhajú bojovať s nestabilnými elektrónmi, ktoré sú výsledkom oxidácie a môžu spôsobovať rôzne choroby.

Výrobky

Spektrum výrobkov z konope je veľmi široké, dá sa z neho vyrobiť až 25 tisíc stopercentne recyklovateľných výrobkov. V západných krajinách sa technické konope bežne pestuje a spracováva.

U nás je všetko vo fáze výskumu, skúšobnej výroby a skúšobného pestovania. Hoci máme voči konope veľmi benevolentný vzťah, produkty netechnického konope sú u nás stále skôr netradičné, hoci ide o úplne bežnú vec.

Základnou využiteľnou surovinou je biomasa a semeno. Najväčšie využitie majú dlhé a pevné stonky, ktoré sa využívajú v textilnom priemysle (konopná látka). Tiež sú veľmi využívané pre svoje olejnaté semienka. Stonka je vhodným príkladom pre výrobu biopalív – benzín, brikety, drevené uhlie, metanol alebo elektrina.

Celulózu hemicelulózu, ktorá sa nachádza v dreni, možno premeniť na alkoholové palivo. Konope sa dá však využiť na ďalšie výrobky. Konope sa dá využiť v potravinárstve, v chemickom a textilnom priemysle, samozrejme v lekárstve, kozmetike a pod. Konopné semená obsahujú 30 – 35% vysychavého oleja s vysokým zastúpením mastných kyselín. Konopný olej, získaný lisovaním z konopných semien, sa dá využiť ako motorové palivo, na výrobu farieb a lakov, tiež v oblasti potravinárstva. Konopné semeno sa veľmi využíva v potravinárstve a u chovateľov vtáctva (veľmi dobré krmivo). Olej získaný zo semienok sa používa v kozmetike, potravinách, na výrobu mazadiel, mydiel a farieb. Je všestranne využiteľná bylina. Toto konope neobsahuje alebo obsahuje veľmi nízke percento THC.

U nás sa konope siate využíva najviac pre netkaný textil (Obr. č. 18), papierenský a automobilový priemysel a pre stavebné účely. Významné je využitie drevitej hmoty (pazderia) pre energetické využitie vo forme biopeletiek. Môže sa s nimi kúriť napríklad v krbových kachliach, krboch aj v iných kachliach či kotloch na tuhé palivá. Brikety sú lisované bez akéhokoľvek spojiva, takže neobsahujú žiadne škodlivé látky. Majú tvar valca s priemerom 6,5 cm. Výhrevnosť je asi 16,5 MJ / kg pri vlhkosti 9% (Farkašová, 2011).

Obr. č. 18. Zdroj: Havrlentová, 2018

Primárne produkty výroby v ére histórie až po súčasnosť

Lode a povrazy. Väčšina lodných plachiet už od 5. storočia p. n. l. až do roku 1946 bola vyrábaná z konope. Mimo lodných plachiet prakticky všetky lanové, rybárske siete, vlajky, ochranné plachty a kúdeľ, tiež obleky námorníkov vrátane nití, a dokonca aj topánky, sa vyrábali z konope. Lodné grafy, denníky, Biblie boli všeobecne vyrábané z konope. Najväčším svetovým vývozcom najkvalitnejších konopných lán bolo Rusko.
Látky a tkaniny. 80 % všetkých tkanín pred rokom 1946, odevy, stany, pokrývky, závesy, prešívané deky, posteľná bielizeň, uteráky, plienky atď. sa vyrábali z konope. Skutočnosť, že konope je jemnejšia ako bavlna, teplejšia ako bavlna, absorbuje viac vody ako bavlna, má 3krát väčšiu pevnosť ako bavlna a je mnohonásobne trvanlivejšia, bola našim predkom veľmi dobre známa. Odevy z konope v lete príjemne chladili a v zime hriali (Obr. č. 19). Plnili aj ochrannú funkciu biopoľa a zároveň pomáhali zachovávať zdravie. Približne polovica všetkých chemikálií používaných v Spojených štátoch amerických v poľnohospodárstve je spotrebovaná pri pestovaní bavlny. Konope žiadne chemikálie nepotrebuje, pretože nemá prakticky žiadnych nepriateľov z radov burín ani hmyzu.

Obr. č. 19. Zdroj: agriculture.ec.europa.eu

Papier. 75 – 90% svetovej produkcie pred rokom 1946 bolo vyrábaných z konope. Výroba konopného papiera (Obr. č. 20) je mnohonásobne lacnejšia ako papier drevitý, na jeho výrobu je možné recyklovať spätne aj konopné látky. Naši predkovia boli príliš šetrní na to, aby niečo vyhadzovali, a všetky odpady a staré odevy sa používali znova na výrobu papiera.

Obr. č. 20. Zdroj: agriculture.ec.europa.eu

Maliarske plátna. Konope je perfektný archívny materiál. Obrazy Rembrandta, Van Gogha a ďalších boli namaľované hlavne na konopných plátnach. Pevné a lesklé konopné plátno ľahko odoláva teplu, plesni, hmyzu a nie je poškodzované svetlom. Olejové maľby na konopnom plátne zostávajú v dobrom stave po stáročia.

Farby a laky. Po tisíce rokov sa prakticky všetky dobré farby a laky vyrábali z konopného semenného oleja.

Jedlé oleje a bielkoviny. Konopné semená boli bežne používané v kašiach, polievkach a ovsených zmesiach prakticky všetkými ľuďmi sveta až do 20. storočia. Konopné semeno môže byť lisované na rastlinný olej alebo môže byť naklíčené a použité do šalátov či priamo na varenie. Bielkoviny konopného semena sú jedny z najjemnejších, najkomplexnejších a najvhodnejších rastlinných bielkovín pre človeka.

Stavebné materiály a bývanie. Konope je stavebný materiál, ktorý by mohol nahradiť drevo pri výrobe lepenky, drevotriesky a betónových panelov, pretože jeden aker konope vyprodukuje toľko buničiny ako 4,1 akra stromov. Konope je praktický a lacný stavebný materiál so skvelými tepelnými a zvukovo izolačnými vlastnosťami. Aj plastové vodovodné potrubie, ako je PVC alebo PE, môže byť vyrábané z obnoviteľnej konopnej buničiny. Môžete si predstaviť dom budúcnosti postavený z konopných panelov, opatrený konopným vodovodným potrubím, vymaľovaný farbami a zariadený nábytkom a ďalším vybavením vyrobeným z obnoviteľného zdroja číslo jedna – z konope.

V staviteľstve nemusíme na naplnenie zelenej dohody čakať do roku 2050. Môžeme ju naplniť už dnes! Tie skutočné spôsoby, ako to dosiahnuť však pre elity nie sú finančne atraktívne. Konopné steny sú zvukotesné, pôsobia ako izolačná vrstva a sú tiež extrémne ohňovzdorné. Stena z konopných vlákien zostala štyri hodiny v ohni pri 360°C a nezhorela.

Ekonomická stabilita a zisk. V dobách najväčšieho rozkvetu konopného priemyslu stála bavlnená košeľa 100 až 200 dolárov, zatiaľ čo konopná 0,50 až 1 dolár. Ľudia mali možnosť vybrať si takú bielizeň založenú na špecifických vlastnostiach vlákna, aké si priali. Keby bolo legálne používanie konope, mohli by ste dnes vaše košele, nohavice a iné oblečenie ešte odovzdávať svojim vnukom. Dokonca aj dnes americké colné úrady nepovoľujú dovoz oblečenia, ktoré obsahuje viac ako 55 % konope. Konope rastie niekoľkonásobne rýchlejšie ako stromy. Takýto rýchly rast je možný vtedy, ak sám potrebuje nejaký kvalitný stavebný materiál. Tým je pre neho uhlík. Hádajte, odkiaľ ho berie? Áno, presne, z oxidu uhličitého CO2, obsiahnutého v ovzduší. Použitím konope teda nielen že CO2 neprodukujeme, my ho dokonca spotrebovávame. Konope môžeme, snáď okrem Antarktídy, pestovať kdekoľvek. Emisie na dopravu tak takmer odpadajú. Po skončení stavby ho môžeme znova použiť či kompostovať.

Zdroje a ďalšia literatúra