Pestovanie
Na Slovensku sa konopa pestovala od nepamäti ako priadna rastlina na vlákno. V 20. storočí bolo však jej pestovanie a využívanie silno potláčané, a to kvôli zákonom, ktoré ilegalizovali látku tetrahydrokanabinol (THC). Dôsledkom toho sa zvýšil záujem o druh konopa siata (Cannabis sativa), ktorý obsahuje minimum THC, ale zachováva si všetky výnimočné vlastnosti. Po rokoch zabudnutia sa opäť hlási o slovo.
Konopa siata je jednoročná teplomilná rastlina, náročná na príjem živín a dostatok vody, na kvalitnú prípravu pôdy a základnú agrotechniku (Sladký a kol., 2004).
Poľnohospodárska pôda na Slovensku podľa evidencie katastra nehnuteľností predstavuje k 1. 1. 2016 výmeru 2 389 616 ha. Z toho nevyužitá poľnohospodárska pôda predstavuje 464 830 ha. Túto pôdu, ktorá sa nevyužíva na pestovanie plodín pre potravinové účely, by bolo možné využívať prednostne na pestovanie plodín pre účely energetiky. Podľa dlhodobej stratégie využitia poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych plodín na priemyselné účely (www.rokovania.sk) na Slovensku prebiehajú prvé experimenty, ktoré majú potvrdiť alebo vyvrátiť opodstatnenosť pestovania niektorých energetických plodín, medzi ktoré patrí aj konopa siata.
Pestovanie konopy vyžaduje minimum vstupov a má pozitívny vplyv na pôdu a biodiverzitu. Celá sa využije alebo ďalej spracuje. Neprodukuje tak žiaden odpad. Ak by sa použila ako náhrada za ostatné uhlíkové suroviny, umožnila by nám zachytiť a uskladniť významné množstvo CO2. Má vysokú mieru tvorby biomasy – vie uložiť CO2 aj v stonke aj v koreni. Rastie rýchlo, 4 až 5 mesiacov. Dorastá do 5 metrov a jej korene siahajú do hĺbky 3 metrov.
Na každú tonu priemyselnej konopy pripadá 0,445 ton uhlíka absorbovaného z atmosféry. Ak 12 ton uhlíka sa rovná 44 tonám CO2, potom na tonu konopy pripadá 1,6 tony CO2. Ploche s výnosnosťou 5, 5 až 8 ton/ hektár, to znamená 9 až 13 ton absorbovaného CO2 na hektár. Konopa sa môže preto zaradiť medzi uhlíkovo negatívnu surovinu.
Medzi favorizované na Slovensku a v Českej republike patrí poľská odroda Bialobrzeskie, ktorá sa vyznačuje vysokou plasticitou a adaptabilnosťou v našich pestovateľských podmienkach. Jednodomá odroda konopy, kvety s oddeleným pohlavím, rastliny sú vysoké 2,3 – 3 metre, niekedy i vyššie (Obr. č. 11). Plodom je jednosemenná nažka, HTS je 15 g. Samčie rastliny sa vyskytujú v množstve do 0,03 % z počtu všetkých rastlín.
Obr. č. 11. Zdroj: quark.sk
Odroda Beniko – poľská jednodomá odroda konopy, kvety s oddeleným pohlavím. Rastliny majú dĺžku 2,2 – 3 metre, plod je jednosemenná nažka, HTS je 15 g. Obidve odrody boli vyšľachtené v IWN Poznaň, odrodová stanica Wojciechow v Poľsku.
Zastúpenie v ČR pre obidve odrody má AGRITEC s r. o. Šumperk. Konopa odrôd Beniko i Bialobrzeskie obsahuje menej než 0,2 % omamných látok THC a vyhovuje predpisom SR a EÚ pre pestovanie konopy ako poľnohospodárskej plodiny. Úroda suchej hmoty 8,5 – 10,5 (12) t.ha – 1, úroda semena 0,5 – 0,8 t.ha – 1, obsah vlákna v stonke je 24 – 28 %, možný výnos celkového vlákna je 2,1 – 3,0 t.ha – 1 (Porváz, 2011).
V prípade konopných vlákien sú vybraté odrody produkujúce silné stonky. Rastlina je nahusto vysiata, aby sa podporila vysoká a štíhla stonka a zber sa uskutočňuje ešte pred začatím kvitnutia, čiže nedochádza k vývinu šišiek bohatých na živice s kanabinoidmi ani k dozretiu semena. V čase žatvy sa konope odreže a zroluje do veľkých kôp, ktoré sú pripravené na prepravu do zariadení na extrakciu a tvorbu vlákien (Schumacher a kol., 2020).
V prípade pestovania konopy na semeno sa vyberajú odrody, ktoré produkujú vysoký obsah oleja v semenách. Rastlinné oleje, najmä panenské oleje, sa dnes vyrábajú hlavne metódou lisovania za studena. Takto získané oleje majú lepšiu výživovú hodnotu, pretože sa lepšie zachovávajú ich pôvodné vlastnosti, čo je v potravinárskom priemysle veľmi žiaduce. Postupy pestovania aj spracovania konopy sa líšia v závislosti od požadovaného produktu. Najčastejšie osevné postupy sú zaužívané pre pestovanie produktov jej vlákna, konopného oleja a extraktu kanabinoidov.
Takisto plodiny je potrebné zabezpečiť tak, aby úmyselné zavedenie druhu do voľnej prírody, ktoré na našom území nie je pôvodné, bolo riadené tak, aby nedošlo k poškodeniu biotopov v prirodzenom areáli ich rozšírenia alebo poškodenia pôvodných druhov voľne rastúcich rastlín. Z environmentálneho hľadiska je potrebné vyzdvihnúť ich protierózne účinky.
Osevný postup
Na zaradenie v osevnom postupe nie je konopa náročná. Ak nie je pozemok zamorený chorobami a škodcami, hlavne na živinami bohato zásobených pôdach, znáša aj niekoľkoročné pestovanie po sebe. Silná koreňová sústava konopy sa vyznačuje nesmierne bohatou symbiózou s pôdnou mikroflórou, a tento priaznivý efekt sa dosahuje práve pri opakovanom pestovaní konopy po sebe. Inak najvhodnejšie predplodiny sú bôbovité plodiny – strukoviny, ďatelinoviny, prípadne ďatelinotrávne, lucernotrávne alebo strukovinoobilné miešanky. Dobrými predplodinami sú tiež okopaniny hnojené maštaľným hnojom – kukurica, zemiaky, repa. V našich podmienkach bude zrejme najčastejším sledom zaradenie konopy ako vhodného prerušovača medzi dve obilniny. Pri hnojení organickými hnojivami môže konopa nahradiť úlohu okopaniny.
Konopa samotná je hodnotnou predplodinou, pôdu zanecháva nezaburinenú a hlboko skyprenú. Hlavne pri skorom zbere konopy na vlákno, spravidla v auguste, je možné zaradiť po konope neskoršiu 17. oziminu, v opačnom prípade sa po konope zaraďujú skôr jarné plodiny, vrátane najnáročnejších hlavných poľných plodín, liečivých rastlín a zeleniny. V minulosti bola osobitne vysoko cenená predplodinová hodnota konopy pre sladovnícky jačmeň. Všeobecne pri plodinách zaraďovaných po konope je potrebné zohľadňovať vyššie čerpanie živín touto predplodinou.
Výživa a hnojenie
Pre dosiahnutie vysokých úrod a rýchleho rastu vyžaduje konopa značné množstvo živín v ich prístupnej forme. V minulosti sa pôvodne uvažovalo s odberom 11,8 kg N; 6,6 kg P2O5; 17,0 kg K2O a 14,1 kg CaO na tonu stoniek konopy a hektár porastu. V súčasnosti sa uvádza širší rozptyl týchto hodnôt, čo zrejme odráža vplyv väčšej rozmanitosti pestovateľských podmienok, ako aj samotných potrieb odrôd novšieho šľachtenia. Priemerná potreba hlavných živín na úrodu jednej tony semena je podľa údajov Sladkého a kol. (2004) 53,9 kg N; 13,5 kg P2O5; 26,4 kg K2O a 36,5 kg CaO. Popri makroživinách sú pre konopu významné tiež mikroživiny ako bór, mangán, meď a novšie aj selén. V prípade hnojenia porastov konopy maštaľným hnojom sa v minulosti odporúčalo letné až jesenné zapracovanie do pôdy strednou orbou, a to v stave dobrej vyzretosti a dávke 30 t.ha–1.
Vďaka svojmu zloženiu je veľmi dobrým hnojivom pre konopu i močovka, ak sa dodáva v primeranej dávke. Močovka sa najlepšie využije, ak sa ňou hnojí počas rastu, pretože ako to z vyššie a nižšie uvedených údajov vyplýva, konopa má najvyššie nároky na dusík a draslík. Dávky priemyselných hnojív sa pri výžive konopy v minulosti zásadne aplikovali pred sejbou.
Fosfor a draslík v plnej dávke na jeseň, dusík 40 – 60 % na jeseň, zvyšok na jar pred sejbou. Priemyselnými hnojivami sa konopa na list nehnojila, aby sa rastliny nepoškodili prilipnutím čiastočiek hnojív na chlpaté listy.
Dusík sa v súčasnosti aplikuje systémom dvoch až troch delených dávok, pričom sa na slabo kyslých pôdach preferuje liadková forma a na neutrálnych až zásaditých pôdach amoniakálna forma. Tretina až polovica dusíka sa aplikuje pred sejbou, zvyšok v jednej až v dvoch dávkach v liadkovej forme na list v období rýchleho rastu. Až polovica dusíka sa prijíma počas prvých troch týždňov po vzídení a zvyšok počas nasledujúcich dvoch mesiacov. Dusík vplýva na dosahovanie maximálnej výšky a pevnosti rastlín, priaznivo ovplyvňuje pomer dĺžky a hrúbky stoniek. Prehnojenie dusíkom má nepriaznivý vplyv na kvalitu vlákna. Vyššie dávky dusíka priaznivo vplývajú na zvýšenie počtu samičích kvetov v poraste. Na počet samičích kvetov 18, podobne ako dusík, vplýva aj zvýšená vlhkosť vzduchu. Zvýšené dávky draslíka ako aj vyššie denné teploty či všeobecne stresy z pestovateľských podmienok pôsobia na počet samičích kvetov práve opačne.
Fosfor urýchľuje dozrievanie semien a zvyšuje ich kvalitu, prispieva i k zlepšeniu kvality vlákna. Fosfor je porastom konopy prijímaný rovnomerne, s vyššou mierou počas kvitnutia a tvorby semien. Odporúčania k aplikácii fosforu sa v porovnaní s minulosťou nezmenili, vhodným hnojivom je superfosfát. Konopa pestovaná na vlákno má menšiu potrebu fosforu ako konopa pestovaná na oba účely alebo na semeno (Porváz, 2018).
Draslík spolupôsobí hlavne pri vývine stonky a vlákna, čomu zodpovedá najvyššia miera čerpania z pôdy v období na začiatku rýchleho rastu. Aby sa nepriaznivo nepozmenila pôdna reakcia, nie je vhodné použitie draselnej soli.
Síran horečnatodraselný je vhodný na súbežné zaistenie potrieb horčíka s priaznivým účinkom na tvorbu chlorofylu a zdravotný stav rastlín.
Konopa je známa tiež vyššou potrebou vápnika, a to pre rast a zdravý vývin koreňov, stoniek i semien. Nadmerné vápnenie však pôsobí nepriaznivo a namiesto priameho vápnenia sa doporučuje vápniť už k predplodine, prípadne používať priemyselné hnojivá s obsahom vápnika (Porváz, 2018).
Agrotechnika a sejba
Konopa na vlákno či semeno vyžaduje starostlivo a rovnomerne pripravenú, dobre prekyprenú pôdu. Preto je veľmi dôležitá hlboká jesenná orba v kultúrnej kvalite, najčastejšie do hĺbky 25 – 30 cm. V prípade potreby zabezpečiť vysoké nároky konopy na priaznivý vodovzdušný režim sa orie aj hlbšie. Na jar sa povrch oráčiny ošetrí bez obracania, t. j. smykom sa dobre urovná a vrch osivového lôžka sa zjemní bránami, prípadne naraz kombinátorom, ako to vybavenosť umožňuje a pôdny druh vyžaduje.
Konopa patrí k pomerne skoršie siatym jarinám, vysieva sa však až v období, keď sa už nemusíme obávať trvalejších jarných prízemných mrazov. V nížinách južnejších častí Slovenska ide zvyčajne o polovicu až koniec apríla, vo vyšších polohách severnejších oblastí ide o začiatok až polovicu mája. Za priaznivých podmienok sa seje skôr, aby vyrástli rastliny bohaté na dlhé vlákna, prípadne, aby vysoká konopa na semeno včas dozrela. V stredne ťažkej pôde a v dobrých pôdnych podmienkach je hĺbka sejby 2 – 4 cm; za sucha hlbšie, 3 – 6 cm; naopak, pri veľmi vysokom obsahu organickej hmoty iba 2 – 3 cm. V prípade sucha je vhodné valcovanie. Ak sa po sejbe vytvorí silný pôdny prísušok, je potrebné rozrušenie, a to hlavne za použitia ježkových valcov, prípadne prútovými alebo ľahkými bránami natupo, najmä na stredných a ľahších pôdach. Pri priaznivých podmienkach sejby a teplote pôdy 5 – 7 °C môže porast konopy vyklíčiť a vzísť v priebehu jedného týždňa. Pri pestovaní konopy na vlákno je dôležité docieliť vysoké a slabé jedince, ktoré majú nízky podiel nežiaduceho olistenia a poskytujú veľký výťažok dlhého vlákna, čím zároveň umožňujú bezproblematickú mechanizáciu zberu (Porváz, 2018).
Takáto konopa sa seje na šírku riadkov hustosiatych obilnín, prípadne na dvojnásobok tejto šírky, t. j. 12,5 – 25,0 cm. Sejačka sa nastavuje tak, aby sa na bežný meter riadku vysialo 45 – 50 semien, čím sa dosiahne hustota 380 – 420 rastlín na m2. Výsevok bude v rozmedzí 75 – 85 kg.ha–1, pri menej kvalitnom osive samozrejme viac. Pri pestovaní konopy na semeno sa seje na šírku medziriadkov 40 – 70 cm s výsevkom 7 – 30 kg.ha–1. V ideálnejších podmienkach nížin najjužnejších oblastí Slovenska bude zrejme optimálne dosahovať čo najnižší počet jedincov, pri pestovaní na semeno ide o úroveň zhruba 5,2 ks.m–2. Pri 70 cm šírke medziriadkov je žiaducou konečná vzdialenosť rastlín v riadku 25 – 30 cm, keď sa jedincom poskytuje náležitý priestor pre ich želanú mohutnosť.
Práve pri takomto spone sa aj v minulosti dosahovala najvyššia biologická hodnota dopestovaných semien konopy. Rastlinám konopy pri ich pestovaní na semeno v minulosti navyše zaštipovali vrcholčeky samičích rastlín, aby sa jedince v poraste čím viac rozvetvovali. Pre zabránenie cudzoopeleniu inou odrodou konopy je izolačná vzdialenosť pri množiteľských porastoch konopy 1000 m. Pri pestovaní konopy s kombinovaným úžitkom, t. j. na vlákno i semeno zároveň, sa seje na šírku medziriadkov 30 – 35 cm, prípadne i viac, pričom je cieľom dosiahnutie hustoty rastlín 200 ks.m–2 a výsevok sa pohybuje na úrovni 40 kg.ha–1.
Ochrana porastov
Počiatočný vývin konopy je pomalý, v tomto období je porast citlivý na zaburinenosť. Cieľom agrotechnických úkonov pri zakladaní porastu preto musí byť zabezpečenie rýchleho klíčenia a rovnomerného vzchádzania konopy. Okrem vytvorenia optimálnych pôdnych podmienok, a najmä kritického bodu úspešného pestovania, čo je optimálny termín a hĺbka sejby, má svoje opodstatnenie používanie zdravého osiva s vysokou úžitkovou hodnotou, ako aj výber vhodnej parcely.
V počiatočných fázach rastu konopy môžu druhy burín s rýchlejším vývinom značne obmedzovať zapojenie porastu. Ide napr.: o pichliač roľný, reďkev ohnicu, ale značne problematický je aj výskyt zaburiňujúcej slnečnice ročnej.
Porasty so širšou medziriadkovou vzdialenosťou je žiaduce plečkovať, čo je možné spojiť s prihnojovaním. V období po zapojení porastu začína čoraz bujnejšie rastúca konopa byť už voči burinám čím ďalej tým v silnejšej konkurenčnej výhode. Spomedzi poľných plodín pestovaných v našich podmienkach sa konopa považuje za najúčinnejšiu v potláčaní burín. Voči chorobám a škodcom sú porasty konopy pestované v poľných podmienkach zatiaľ pomerne veľmi odolné, pričom technické odrody s nižším obsahom THC sú všeobecne odolnejšie voči hubovým chorobám ako voči škodcom.
Zo škodcov napádajúcich porasty konopy môžu byť významné voška konopná, skočka chmeľová, obaľovač konopný, húsenice mory gamy a vijačky kukuričnej, ako aj rôzne roztoče a strapky. Počas klíčenia a vzchádzania môžu škodiť drôtovce, pandravy, slimáci, ale aj hlodavce a vtáci. V minulosti sa na porastoch konopy vyskytovali pleseň konopí, fuzarióza konopí, hnedá škvrnitosť listov a septorióza konopí, avšak najnebezpečnejšími boli pleseň biela a pleseň sivá.
Vhodnosť a pôdno-klimatické podmienky
I keď je konopu možné pestovať v značnom rozpätí zemepisnej šírky, v porovnaní s ľanom vyžaduje podstatne teplejšie oblasti. Pre svoj nerušený vývin potrebuje konopa dostatočne teplé podnebie, mladým rastlinám škodia mrazy pod – 4°C, a primerane vlhké počasie.
V minulosti tradičnými konopárskymi regiónmi boli južné a východné Slovensko (Obr. č. 21), ktoré spĺňali vyššie teplotné nároky najmä bývalých odrôd najkvalitnejšej južnej formy – vyžadujúcich teplotnú konštantu 22 – 28°C, i keď pre tvorbu vlákien postačovala aj suma 18 – 20°C. Z uvedeného vyplýva, že najvyšším a najkvalitnejším odrodám konopy neskorého a stredne neskorého typu sa najlepšie darí v kukuričnej výrobnej oblasti, avšak nižšie a skoršie odrody stredoruskej a prechodnej formy sú menej náročné a dozrievajú aj v teplotne miernejšom podnebí repnej výrobnej oblasti, prípadne aj severnejšie.
Na sucho je konopa zvyčajne citlivá iba v počiatočnom období, avšak v prípade dlhšie trvajúcej suchej periódy ostávajú rastliny a stonky nízke. Na vytvorenie 1 kg suchej hmoty spotrebuje konopa až 700 litrov vody, čo je poldruha až dvojnásobok adekvátnej potreby pšenice, ovsa, či ďalších obilnín. V priebehu vegetačného obdobia vyžaduje konopa sumu zrážok 250 – 300 mm, celkovo za rok nie menej ako 500 mm.
Nechránené polohy v oblastiach so silnými a prudkými vetrami úspešnému pestovaniu konopy neprajú. Straty vody z pôdy sú privysoké a konopa trpí suchom, stonky a následne i vlákna sú kratšie a pre odolávanie častému vetru sú vlákna príliš drsné. Nižšiu kvalitu vlákien poskytujú aj stonky z krivo rastúcich jedincov, naklonených v mladšej fáze príležitostným vetrom. Hoci konopa nie je náchylná na poliehanie, silná víchrica dokáže porast úplne zlikvidovať.
Vhodnosť poľnohospodárskych pôd na pestovanie konopy siatej v %
Obr. č. 21. Zdroj: VÚPOP
Pôdne nároky
Na pôdu pomerne nenáročná, nevyhovujú jej len extrémne ľahké alebo ťažké zamokrené pôdy a vysoký dôraz sa kladie na citlivosť podorničia. Existuje tiež rozdiel medzi nárokmi konopy pestovanej na vlákno či semeno.
Vyžaduje hlboké pôdy, najlepšie stredne ťažké až ťažšie, priepustné a výhrevné pôdy s optimálnym rozpätím pôdnej reakcie 6,0 – 7,5 pH. Má značné požiadavky na humus i vápnik v pôde, s hladinou spodnej vody hlbšie ako 0,80 m pod povrchom a je citlivejšia na kyslejšiu reakciu ako na obsah uhličitanov vápnika a horčíka. Zvyčajne ide o humózne, naplavené pôdy, nekamenisté, neštrkovité, nezamokrené, nezhutnené a nezasolené.
Z pôdnych typov sú najvhodnejšie čiernice, černozeme a fluvizeme, vhodné sú aj hnedozeme a kambizeme. Pri naplnení zmienených podmienok môžu byť vhodné aj rendziny a pararendziny, skôr však pre konopu na semeno. Pre nízky obsah humusu sú luvizeme a regozeme pre konopu menej vhodné až nevhodné, avšak pestovanie konopy na vlákno sa pre pokles pevnosti vlákna neodporúča ani pri veľmi vysokom obsahu organickej hmoty v pôde (Zdroj: VÚPOP).
K oblastiam, ktoré sú pre pestovanie konopy najvhodnejšie, označujú výstupy Výskumného ústavu pôdnej úrodnosti Podunajskú nížinu, Chvojnícku pahorkatinu a Východoslovenskú nížinu (Pekárová, 2011). K vhodným oblastiam sa pritom zaraďuje Myjavská pahorkatina, severovýchodná časť Podunajskej pahorkatiny, Juhoslovenská kotlina, Hornonitrianska kotlina, Košická kotlina, Východoslovenská pahorkatina a Ondavská vrchovina.
Možno ju pestovať v polohách s nadmorskou výškou v priemere okolo 900 metrov nad morom. Vyhovujú jej regióny s ročným priemerom teplôt okolo 8°C, s ročným úhrnom zrážok 600 – 800 mm (Kováč a kol., 2003). Výkonnejšie pôdne prostredie nížinných oblastí s úrodnými živinami lepšie zásobenými pôdami eliminuje nedostatok vlahy a vyššie napadnutie škodcami a prostredie vyšších oblastí, aj keď s lepšou vlahovou bilanciou a menším tlakom škodcov, je viac handikepované nižšou pôdnou úrodnosťou a nižším príkonom energie (Zubal, 2004).
Z analýzy vplyvu jednotlivých pôdnych parametrov na produkčnú schopnosť vyplýva, že na miernych svahoch (do 7°) sa úrodotvorný potenciál oproti rovinám znižuje o 10 % a na stredných svahoch až o 15 %. Na pôdach, ktoré sú stredne erodované, je predpoklad zníženia úrod o 17,8%, na silno erodovaných pôdach o 22,3% a veľmi silno erodovaných pôdach až o 30,4%. Badateľný je aj úbytok produkcie so zhoršujúcimi sa klimatickými pomermi. Tak napr. v klimatickom regióne veľmi chladnom, vlhkom je potenciál úrod oproti regiónu veľmi teplému a veľmi suchému nižší až o 33%.
Pestovaním energetických rastlín sa neznižuje úrodnosť pôdy. Po ukončení pestovania tieto rastliny zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom stave, s pozitívnou bilanciou živín. Nehovoriac o zabránení výraznejšej veternej a vodnej erózii, vyparovaniu vody a odnosu živín. Navyše trvácne porasty energetických rastlín stabilizujú odtok vody z územia. Z hľadiska hospodárskeho významu sa dokonca odporúča pestovať takého plodiny aj na pôdach s nižšou kvalitou. Pre pestovanie energetických rastlín je tak možné využívať nielen nevyužitú poľnohospodársku pôdu, ale aj pôdu menej kvalitnú napr. okolo ciest alebo pôdu kontaminovanú (Porváz, 2018).
Pokusy výsadby na Slovensku
Poľné pokusy na stanovištiach Výskumného ústavu agroekológie Michalovce s konopou siatou prebiehali v rokoch 2009 – 2011 s odrodou Bialobrzeskie (poľského pôvodu), v roku 2010 a 2011 prebiehali testy odrody francúzskeho pôvodu Felina, Santhica, Epsilon A Futuraa, za účelom dopestovania biomasy pre energetické účely (spaľovanie).
Pokus bol založený na experimentálnom pracovisku CVRV – Výskumného ústavu agroekológie Michalovce v Milhostove na fluvizemi glejovej v bezzávlahových podmienkach. Maloparcelkový poľný pokus bol založený podľa metodológie exaktných maloparcelových pokusov v štyroch opakovaniach s náhodným (randomizovaným) usporiadaním variantov. V pokuse sa sledovali tri varianty výživy:
- V roku 2009 boli testované odrodu Bialobrzeskie (poľský pôvod).
- V rokoch 2010 a 2011 odrody Bialobrzeskie (poľský pôvod), Felina, Santhica, Epsilon A Futuraa (francúzsky pôvod).
- V roku 2011 bol pôvodný metodický zámer rozšírený a doplnený o určenie termických vlastností. Termické parametre nadzemnej biomasy pre účely spaľovania.
Závery dosiahnutej pokusnej výsadby na Slovensku:
Na fluvizemi glejovej v ročníku 2010 pri pestovaní konopy siatej odrody Bialobrzeskie sme dosiahli priemernú úrodu nadzemnej biomasy 13,6 t.ha–1 v absolútnej sušine pri jednokosnom využití plodiny. Pre účely spaľovania môžeme považovať dosiahnutú úrodu za dostatočne vysokú.
- V ročníku 2010 pri diferencovanej výžive testovali aj odrody francúzskeho pôvodu (Felina, Santhica, Epsilon A Futuraa). Priemerná dosiahnutá úroda nadzemnej biomasy týchto odrôd bola 13,9 t.ha–1 v absolútnej sušine. S výnimkou odrody Epsilon boli úrody ostatných odrôd francúzskeho pôvodu porovnateľné s odrodou Bialobrzeskie. Najvyššia úroda biomasy konopy siatej v absolútnej sušiny bola dosiahnutá pri odrode Futuraa, keď v priemere za všetky diferencované úrovne výživy bola úroda 32 15,3 t.ha–1.
- V ročníku 2011 produkcia sušiny jednotlivých hodnotených odrôd korešpondovala s intenzitou výživy podobne ako v roku 2010. Priemerná úroda nadzemnej biomasy na variantoch hnojených dusíkom bola 19,9 t.ha–1.
- V roku 2010 sme v diferencovaných podmienkach výživy hodnotili aj termické vlastnosti fytomasy konopy siatej. Diferencovaná hladina výživy sa neprejavila ako faktor zvyšujúci hodnoty spalného tepla a výhrevnosti z jednotky hmotnosti vypestovanej biomasy.
- Vplyv diferencovanej úrovne hnojenia u konopy siatej na obsah emisií bol rozdielny. Najnižší obsah síry (0,03 %) bol zistený pri strednej úrovni hnojenia. Obsah popola bol nižší na intenzívnejšie hnojených variantoch, ako na variante s najnižšou kontrolou hnojenia.
- Kalkulácia nákladov: Na základe dosiahnutých výsledkov je pestovanie konopy siatej na energetické účely efektívne. Dosiahnutý zisk pri najintenzívnejšej úrovni výživy bol v rentabilite nákladov 42,19 %. Najnižší zisk bol dosiahnutý pri najnižšej úrovni výživy na úrovni rentability nákladov 36,35 % (Porváz a kol., 2011).
Pestovanie energetických rastlín na Slovensku dodnes stagnuje a zvyšovanie pestovateľských plôch pre biomasu naďalej prebieha pomalým tempom. Dôležitým momentom pri zavádzaní energetických rastlín do poľnohospodárskeho podniku je optimalizácia pestovateľských podmienok, ktorá je rozhodujúcim faktorom efektívneho využitia vkladov v trhovo orientovaných systémoch rastlinnej výroby. Pestovanie energetických plodín je jednou z ciest ako diverzifikovať poľnohospodársku výrobu s cieľom rozšírenia portfólia predaja problémových poľnohospodárskych komodít a výrobkov.
Jednou zo staronových plodín pestovaných v minulosti na Slovensku je konopa siata Cannabis sativa L., ktorá patrí medzi technické plodiny, ktoré by sa mohli využiť pre účely spaľovania, výrobu priemyselného stavebného materiálu, alebo výrobu oleja pre potravinársky priemysel. Dosiahnuté výsledky za uplynulé roky poukazujú na možnosti využitia konopy siatej na energetické využitie, či už ako zdroja na výrobu tepla, elektrickej energie, prípadne pre kombinovanú výrobu. Z toho dôvodu je konopa siata perspektívna plodina pre poľnohospodársku prvovýrobu (Porváz a kol., 2011).