Ekonomické a energetické účely
Podľa dlhodobej stratégie využitia poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych plodín na priemyselné účely (www.rokovania.sk) na Slovensku prebiehajú prvé experimenty, ktoré majú potvrdiť alebo vyvrátiť opodstatnenosť pestovania niektorých energetických plodín, medzi ktoré patrí aj konopa siata.
Integračné procesy v Európe priniesli v rámci jednotnej poľnohospodárskej politiky aj fenomén pôd dočasne, ale aj trvalo pre poľnohospodársku činnosť nepotrebných. Jedným z efektívnych riešení využitia takýchto lokalít sa ukazuje pestovanie energetických plodín. Na Slovensku rozdiel medzi výmerou využívanej poľnohospodárskej pôdy v roku 2008 a 2003 je takmer 300 tisíc ha. Túto pôdu je možné využiť na cielené pestovanie energetických plodín.
Energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy je značne vysoký a predstavuje teoreticky 20,4 % ročnej spotreby energie v Slovenskej republike, ktorá je 800 PJ. Jedná sa o plochu na Slovensku približne na výmere 30 000 ha. Prognózy poukazujú na to, že v klimatických podmienkach, aké sú na Slovensku, je pre využívanie biomasy reálny 6 až 12 % podiel krytia celkovej spotreby energie. Východ SR má najnižší podiel v tomto ukazovateli v SR. V súčasnosti biomasa pokrýva asi 1 – 1,5 % spotreby primárnych zdrojov energie na Slovensku, pričom súčasné odhady technicky využiteľného potenciálu biomasy uvádzajú až 4,5 % krytie (Porváz, 2018).
Konopa siata je obnoviteľný zdroj obživy a materiálu. Jej spracovanie vytvára málo vedľajších produktov. Tieto odpady sú hodnotné svojím chemickým zložením a majú mnoho využití, čím sa konopa siata stáva ideálnou komoditou na zaradenie do cirkulárnej ekonomiky. Cirkulárna ekonomika je jedným z nástrojov na dosiahnutie udržateľného hospodárstva a zabezpečenie lepšej kvality života na planéte. Je založená na myšlienke, aby všetky produkty mohli byť opätovne zapojené do cyklu po ich použití, kde sa stanú opätovne zdrojmi pre nové produkty alebo služby. V súčasnosti, keď rastie vo svete uvedomenie si potreby ochrany životného prostredia na ďalšie prežitie ľudstva a hľadajú sa ekonomické alternatívy, narastá záujem o pestovanie a spracovanie konopy. Rastliny konopy sú všestranne využiteľné a zaručujú kompatibilitu s princípmi zachovania životného prostredia (Kohutová, 2021).
Ekonomika ich pestovania sa zvyšuje prostredníctvom účinných spracovateľských technológií a vývojom nových produktov s využitím technických odrôd. Tieto aspekty viedli k nárastu pestovateľských plôch v EÚ (Graf č. 1), kde sa výrazne rozširuje trh s konopnými produktami. Rastúce úspory pri veľkoplošnom pestovaní konopy sú spôsobené vylepšenou technológiou zberu a moderným spracovaním rastliny (Hemptech, 1999). Konopa je plodina pestovaná v celej Európe. V posledných rokoch sa plocha vyhradená na pestovanie konopy (Graf. č. 1) v EÚ výrazne zvýšila z 19 970 hektárov (ha) v roku 2015 na 34 960 ha v roku 2019 (nárast o 75 %). V tom istom období sa výroba konopy zvýšila z 94 120 ton na 152 820 ton (nárast o 62,4 %). Najväčším výrobcom je Francúzsko, ktoré predstavuje viac ako 70 % výroby v EÚ, za ním nasleduje Holandsko (10 %) a Rakúsko (4 %).
Graf č. 1 Zdroj: https://agriculture.ec.europa.eu
Konopa siata je cennou a lacnou biosurovinou, ktorá sa môže pestovať vo väčšine klimatických pásiem. Je to rýchlorastúca bylina odolná voči chorobám a burinám, čo minimalizuje použitie pesticídov a herbicídov.
Technické konope je rastlina s vysokou výťažnosťou vlákna a je považovaná za ekologickú, takže má potenciál stať sa udržateľným zdrojom vlákien na textílie. V porovnaní s najpoužívanejším zdrojom textilného vlákna – bavlnou, je jej pestovanie kratšie, keďže sa vlákno zbiera už pred kvitnutím a vyžaduje aj menej zavlažovania. Ďalšou výhodou je jej pestovanie primárne v Európe, čo vyhovuje zvyšujúcemu sa dopytu po lokálnych produktoch hlavne v Európe, ktorá je svetový líder v ekologických zámeroch (36) (40). Tým, že je celosvetový trend legalizovať pestovanie technickej konopy, začína byť jej pestovanie viac konkurencieschopné. Na rozdiel od pôvodných surovín, ako bavlna, nie je konopa závislá na chemikáliách. Jej využitím ako suroviny na výrobu papiera sa obmedzí zasahovanie do lesov, naopak, jej samotný rýchly rast znižuje koncentráciu CO2 v atmosfére (Hemptech, 1999).
Biomasa
Biomasa má najväčší podiel technicky využiteľného potenciálu z obnoviteľných zdrojov energie. V súčasnosti sa však využíva približne jedna tretina. Strategickým cieľom EÚ je preto zabezpečiť hlavnú časť prírastku obnoviteľných zdrojov energie práve z biomasy.
Spôsob ako uspokojiť neustále rastúci dopyt po biomase využívanej buď pre účely spaľovania, výroby biopalív ako suroviny do bioplynových staníc, je zámerne pestovaná biomasa. Ide o pestovanie rýchlorastúcich drevín (dendromasa) alebo energetických bylín (fytomasa). Pestovanie energetických rastlín na Slovensku dnes stagnuje a len pozvoľne sa situácia mení k pozitívnemu nárastu zvýšenia pestovateľských plôch na fytomasu.
Biomasa predstavuje určité biogénne produkty získané fotosyntézou. Je to vlastne chemicky zakonzervovaná slnečná energia. Ekologický scenár do roku 2020 predpokladá až 15 % – né využitie biomasy na energetické účely. Je preto dôležité výskum a vývoj zamerať aj na produkciu biomasy energetických plodín, spôsobov ich pestovania a spracovania, aby mohli svojím využitím konkurovať iným druhom výroby energie (Porváz, 2018).
Veľmi dôležitú úlohu pri rozvoji využívania biomasy na energetické účely zohráva koordinovaná a finančne nepoddimenzovaná vedeckovýskumná a poradenská činnosť, ktorá zohráva vo vyspelých 8 krajinách EÚ kľúčovú úlohu. Výhoda využitia pôdohospodárskej biomasy spočíva v produkcii, ktorá je v určitom množstve pravidelná, rovnomerne rozložená po celom území SR a nezávislá od vonkajších ekonomických vplyvov. Z pohľadu Slovenska má vyššie využitie biomasy za cieľ znížiť ekonomickú závislosť na dovoze primárnych energetických zdrojov, zlepšiť životné prostredie a zvýšiť hospodárnosť vo využívaní zdrojov energie. Máme dostatok biomasy, ktorú zatiaľ nevyužívame. Perspektívnym primárnym zdrojom energie je biomasa získaná z pestovaných energetických rastlín.
Produkcia biomasy energetických rastlín je rozdielna v závislosti od agroekologických podmienok daného regiónu. Znamená to, že pri tých istých energetických vstupoch nie v každej krajine sa pri doterajšej technológii pestovania energetických plodín získa aj energetický 9 a ekonomický zisk. Cena produkcie biomasy, ako biopaliva alebo suroviny pre výrobu biopalív, je určujúcim faktorom pestovania energetických plodín a je tesne spojená s nákladmi na pestovanie. Jednou z možností využitia biomasy je jej premena na tepelnú energiu, teda spaľovanie. Z pohľadu Slovenska má využitie biomasy výrazný ekonomický prínos. Väčšinu spotrebovaných fosílnych palív v súčasnosti dovážame, čo zvyšuje našu energetickú závislosť. Na druhej strane máme dostatok biomasy, ktorú zatiaľ energeticky nevyužívame. Jej využitím by sa výrazne obmedzil vplyv svetového kolísania cien fosílnych palív, ktoré žiadnym spôsobom nevieme ovplyvniť, ale ktoré sa priamo prenášajú do ceny tepla a elektriny, ktorú musíme platiť.
Slovenská republika v rámci spotreby energie národného hospodárstva kryje len 4,2 % z obnoviteľných zdrojov energie, z čoho podiel biomasy činí približne 1,8 %, aj keď potenciál využitia obnoviteľných zdrojov energie je podstatne vyšší. Jednou z príčin sú bariéry, ktoré bránia vyššiemu využitiu obnoviteľných zdrojov energie a najmä biomasy na Slovensku.
Teoreticky je možné v slovenskom poľnohospodárstve vyrobiť až 85,3 PJ energie z poľnohospodárskej biomasy bez toho, aby jej energetické využívanie negatívne vplývalo na živočíšnu výrobu (podstielanie, kŕmenie) alebo výživu pôdy. Celková spotreba energie na Slovensku je približne 800 PJ. Najväčšími spotrebiteľmi sú s 38 % odvetvie priemyslu a s 25 % domácnosť, ale aj obchod, služby a doprava. Poľnohospodárstvo spotrebuje cca 15 PJ energie (Porváz, 2011).