Cesta konope od rastlín po hotové výrobky
Konopa siata
Konopa (Cannabis) je rastlina, ktorej všestranne využiteľné vlastnosti boli ľuďom známe už od staroveku. Bola považovaná za tradičný zdroj obživy, vlákien na výrobu textilu a aj liečivou bylinou s omamnými účinkami. Je možné ju pestovať aj v miernych podnebných pásmach, pričom je odolná voči chorobám, burinám a nevyžaduje náročnú starostlivosť.
Je to rastlina s obsahom mnohých aktívnych látok a širokým využitím v priemysle. Z technického konope (Cannabis sativa) sa dá zúžitkovať takmer všetko. Z tejto rastliny teda môžeme čerpať konopné vlákno, olej a výživné semená. K pestovaniu nie sú potrebné žiadne jedy (pesticídy a herbicídy). Konope totiž rýchlo prerastie všetky rastliny a buriny. Je totiž veľmi odolnou burinou. To pritom ale vôbec neuberá na prínose siateho konope. Najvýznamnejšími oblasťami využitia sú preto potravinárstvo, farmaceutický, textilný a kozmetický priemysel.
História
Je známe, že konopné drogy slúžili už od pradávna na liečebné účely či na vyvolávanie zmenených stavov vedomia. Práve toto ritualizované správanie, sprevádzané zmenenými stavmi vedomia, charakteristické pre šamanizmus, nám umožňuje jeho skúmaním (spolu s analýzou umenia) doložiť užívanie konopných drog v období pred vznikom písma.
Najstarší známy dôkaz použitia konopy človekom pochádza z ostrova Taiwan. Archeológovia tu odkryli starovekú dedinu z doby kamennej (starú asi 10 000 rokov). Medzi najstaršie archeologické nálezy v Európe dokladajúce kultúrne využívanie konopy patria nálezy keramiky spolu so semenami konopy z neolitického náleziska Eisenberg v Turínsku (Nemecko). Semená určené ako Cannabis sativa boli datované do obdobia okolo 5 500 rokov p. n. l.
Prvou oblasťou širokého poľnohospodárskeho i lekárskeho využitia konopy bola Čína, odkiaľ z oblasti údolia Žltej rieky pochádza aj jedno z prvých svedectiev o kultúrnom využití tejto rastliny. Konopa sa pestovala na vlákno a ako potravina. Prvý papier, vyrobený v Číne, bol práve konopný papier. Kvalitné konopné vlákno našlo využitie aj ako textília, vyrábalo sa z neho ošatenie, či pevné plachty a rybárske siete. Boli známe aj jej opojné účinky, v niektorých kultúrach bola konopa posvätná rastlina. Avšak v minulosti, aj dnes, sú jednou z hlavných použití konopy jej liečivé účinky. Najmä v Ázii boli známe medicínske vlastnosti konopy, napríklad pri niektorých neurologických chorobách (Kohútová, 2021).
Prvú skutočne „konopnú kultúru” však predstavuje India. Tu má užívanie konopných drog dlhú tradíciu, ktorá pretrváva i v súčasnosti (Miovský, 2008). Predpokladá sa, že ľudia poznali konope a silu jeho využitia už dávno predtým. Šaty, ktoré ľudia nosili, siete, ktorými lovili ryby i zver, laná, ktoré používali, všetko bolo vyrobené z dlhých, pevných a odolných vlákien konope. Starovekí Číňania sa však spoliehali na silu tejto rastliny omnoho častejšie, než iba v prípadoch s využitím vlákna.
Spotrebovali každú jej časť, korene a listy v medicíne, stonku na textil, povrazy a papier, semená na jedlo a olej. Číňania sa naučili zo semien lisovať cenný olej technikou, používanou ešte v 20. storočí. Lisované semená produkujú 20 až 30 % oleja. Ten sa používal na varenie, do lámp na svietenie, do farieb, k výrobe mydla. Odpad po lisovaní má dostatok živín, aby bol výživným krmivom pre domáce zvieratá. Konopné vlákna zo starého šatstva a sietí sa používali pri výrobe papiera, ktorý tak získal zvýšenú trvanlivosť a zachoval sa dodnes v hroboch z obdobia 100 rokov p. n. l. (podobný papier sa momentálne používa na výrobu bankoviek v Kanade alebo na lepšie vydanie Biblie). Korene sa vo forme cesta prikladali na rany k zmierneniu bolesti zlomeniny a pri operáciách. Ani účinky listov a kvetov nezostali dlho nepovšimnuté. V Číne, ako aj v ďalších oblastiach, mala konopa spolu s inými halucinogénnymi rastlinami veľmi dôležitú pozíciu pri vytváraní náboženstiev a v živote vtedajších komunít vôbec.
Konopné vlákno sa stalo na určitý čas hlavnou plodinou v histórii takmer každej európskej krajiny, kde ľudia taktiež ocenili silu tejto rastliny a jej skutočne všestranné využitie.
S rozmachom obchodu sa novými cestami semená dostali do všetkých kútov známeho sveta. Prví osadníci novovznikajúcich amerických kolónií ich so sebou priviezli a konopný priemysel zažil práve v Amerike nebývalý rozmach. Veľký dôkaz o užitočnosti konope sa prejavil v recyklačnom priemysle – konopné oblečenie a lodné plachty sa menili na papier. Otcovia americkej nezávislosti boli silnými obhajcami národnej ekonomiky založenej na využívaní konope. George Washington a Thomas Jefferson boli sami dlhoročnými pestovateľmi konope. Konope bolo legálnym platidlom vo veľkej časti Ameriky od roku 1632 až do začiatku 19. storočia.
Prvé vedecké správy o účinkoch konopy sa v Európe objavili až v polovici 19. storočia. Lekár W. B. O'Shaughnessy ju v roku 1839 popisoval ako mierny euforizant a odporúčal ako liek pre rôzne zdravotné ťažkosti. Psychologické účinky akútnej intoxikácie po prvýkrát detailne popísal francúzsky psychiater Moreau de Tours v roku 1845 ako eufóriu, vzrušenie, narušené asociácie, zmenený odhad času a vzdialeností, zvýšenú senzitivitu sluchu s väčším prepracovaním jednoduchých fráz alebo melódií, utkvelé myšlienky, zjatrené emócie, ilúzie a halucinácie.