Konopa siata

Je to rastlina s obsahom mnohých aktívnych látok a širokým využitím v priemysle. Z technického konope (Cannabis sativa) sa dá zúžitkovať takmer všetko. Z tejto rastliny teda môžeme čerpať konopné vlákno, olej a výživné semená. K pestovaniu nie sú potrebné žiadne jedy (pesticídy a herbicídy). Konope totiž rýchlo prerastie všetky rastliny a buriny. Je totiž veľmi odolnou burinou. To pritom ale vôbec neuberá na prínose siateho konope. Najvýznamnejšími oblasťami využitia sú preto potravinárstvo, farmaceutický, textilný a kozmetický priemysel.

História

Je známe, že konopné drogy slúžili už od pradávna na liečebné účely či na vyvolávanie zmenených stavov vedomia. Práve toto ritualizované správanie, sprevádzané zmenenými stavmi vedomia, charakteristické pre šamanizmus, nám umožňuje jeho skúmaním (spolu s analýzou umenia) doložiť užívanie konopných drog v období pred vznikom písma.

Najstarší známy dôkaz použitia konopy človekom pochádza z ostrova Taiwan. Archeológovia tu odkryli starovekú dedinu z doby kamennej (starú asi 10 000 rokov). Medzi najstaršie archeologické nálezy v Európe dokladajúce kultúrne využívanie konopy patria nálezy keramiky spolu so semenami konopy z neolitického náleziska Eisenberg v Turínsku (Nemecko). Semená určené ako Cannabis sativa boli datované do obdobia okolo 5 500 rokov p. n. l.

Prvou oblasťou širokého poľnohospodárskeho i lekárskeho využitia konopy bola Čína, odkiaľ z oblasti údolia Žltej rieky pochádza aj jedno z prvých svedectiev o kultúrnom využití tejto rastliny. Konopa sa pestovala na vlákno a ako potravina. Prvý papier, vyrobený v Číne, bol práve konopný papier. Kvalitné konopné vlákno našlo využitie aj ako textília, vyrábalo sa z neho ošatenie, či pevné plachty a rybárske siete. Boli známe aj jej opojné účinky, v niektorých kultúrach bola konopa posvätná rastlina. Avšak v minulosti, aj dnes, sú jednou z hlavných použití konopy jej liečivé účinky. Najmä v Ázii boli známe medicínske vlastnosti konopy, napríklad pri niektorých neurologických chorobách (Kohútová, 2021).

Prvú skutočne „konopnú kultúru” však predstavuje India. Tu má užívanie konopných drog dlhú tradíciu, ktorá pretrváva i v súčasnosti (Miovský, 2008). Predpokladá sa, že ľudia poznali konope a silu jeho využitia už dávno predtým (Obr. č. 1). Šaty, ktoré ľudia nosili, siete, ktorými lovili ryby i zver, laná, ktoré používali, všetko bolo vyrobené z dlhých, pevných a odolných vlákien konope. Starovekí Číňania sa však spoliehali na silu tejto rastliny omnoho častejšie, než iba v prípadoch s využitím vlákna.

                Obr. č. 1 Zdroj:www.semena-marihuany.cz

Spotrebovali každú jej časť, korene a listy v medicíne, stonku na textil, povrazy a papier, semená na jedlo a olej. Číňania sa naučili zo semien lisovať cenný olej technikou, používanou ešte v 20. storočí. Lisované semená produkujú 20 až 30 % oleja. Ten sa používal na varenie, do lámp na svietenie, do farieb, k výrobe mydla. Odpad po lisovaní má dostatok živín, aby bol výživným krmivom pre domáce zvieratá. Konopné vlákna zo starého šatstva a sietí sa používali pri výrobe papiera, ktorý tak získal zvýšenú trvanlivosť a zachoval sa dodnes v hroboch z obdobia 100 rokov p. n. l. (podobný papier sa momentálne používa na výrobu bankoviek v Kanade alebo na lepšie vydanie Biblie). Korene sa vo forme cesta prikladali na rany k zmierneniu bolesti zlomeniny a pri operáciách. Ani účinky listov a kvetov nezostali dlho nepovšimnuté. V Číne, ako aj v ďalších oblastiach, mala konopa spolu s inými halucinogénnymi rastlinami veľmi dôležitú pozíciu pri vytváraní náboženstiev a v živote vtedajších komunít vôbec.

Konopné vlákno sa stalo na určitý čas hlavnou plodinou v histórii takmer každej európskej krajiny, kde ľudia taktiež ocenili silu tejto rastliny a jej skutočne všestranné využitie (Obr. č. 2).

                            Obr. č. 2  Zdroj:www.semena-marihuany.cz

S rozmachom obchodu sa novými cestami semená dostali do všetkých kútov známeho sveta. Prví osadníci novovznikajúcich amerických kolónií ich so sebou priviezli a konopný priemysel zažil práve v Amerike nebývalý rozmach. Veľký dôkaz o užitočnosti konope sa prejavil v recyklačnom priemysle – konopné oblečenie a lodné plachty sa menili na papier. Otcovia americkej nezávislosti boli silnými obhajcami národnej ekonomiky založenej na využívaní konope. George Washington a Thomas Jefferson boli sami dlhoročnými pestovateľmi konope. Konope bolo legálnym platidlom vo veľkej časti Ameriky od roku 1632 až do začiatku 19. storočia.

Prvé vedecké správy o účinkoch konopy sa v Európe objavili až v polovici 19. storočia. Lekár W. B. O’Shaughnessy ju v roku 1839 popisoval ako mierny euforizant a odporúčal ako liek pre rôzne zdravotné ťažkosti. Psychologické účinky akútnej intoxikácie po prvýkrát detailne popísal francúzsky psychiater Moreau de Tours v roku 1845 ako eufóriu, vzrušenie, narušené asociácie, zmenený odhad času a vzdialeností, zvýšenú senzitivitu sluchu s väčším prepracovaním jednoduchých fráz alebo melódií, utkvelé myšlienky, zjatrené emócie, ilúzie a halucinácie.

Botanika

Konopa siata (Cannabis sativa) je jednoročná teplomilná rastlina (Obr. č. 3), dorastá do výšky 1 – 4 metrov. Technické konope sú dvojdomé rastliny so vztýčenými stonkami. Konope delíme na samičie rastliny, ktoré sú nižšie, ale za to hutnejšie, a samčie rastliny, ktoré sú naopak vysoké a štíhle. Stonky bývajú vysoké asi 2,5 až 3 metre. Niekedy ich výška môže dosiahnuť až 5 metrov.

                                        Obr. č. 3 Zdroj: Herbariumproject.sk

Patrí do čeľade konopovité (Cannabaceae) a do rodu konopa (Cannabis). Dosahuje rôzne výšky podľa odrody a rastových podmienok, bežne okolo troch metrov. Existujú rôzne formy líšiace sa obsahom živice a množstvom účinnej látky, THC  –  ∆9 – tetrahydrocannabinolu (v roku 1964 ho izolovali a identifikovali izraelskí chemici Yehiel Gaoni a Raphael Mechoulam) a ∆8 – tetrahydrocannabinolu, obsah sa pohybuje väčšinou od 0,5 do 10 %.

Absolútnu konfiguráciu THC určil český chemik František Šantavý. Obsah THC je najvyšší v okvetných lístkoch vrcholkov (samičích) rastlín a potom postupne klesá v poradí horné listy, dolné listy, stonka, koreň, semená (Obr. č. 4). Celkovo bolo v konope siatej (Cannabis sativa L.) identifikovaných 533 látok, z ktorých 103 sú tzv. látky kanabinoidné, ktoré sú prítomné len v tejto rastline.

                                             Obr. č. 4  Zdroj: bylinke.sk

O mene marihuana sa šíria rôzne povesti. Podľa niektorých zdrojov sa má jednať o portugalský pôvod slova (moriguango) s významom jedovatý. Ďalšou verziou je údajný kryptogram Maria a Juan vyjadrujúci dvojdomosť rastliny konopy. Starovekí Germáni drogu z konopy nazývali lanapas, Asýrčania kunubu, Gréci kannabos. Kannabos znamená v preklade hlučný a práve hlučnosť je jedným z charakteristických prejavov správania skupinového užívania (Kalina, 2003). Švédsky botanik Carl Linné po prvýkrát odborne popísal Cannabis sativa L. v roku 1737 v podhorí Himaláje v Indii. V roku 1783 bol vo východnej Indii Jeanom Baptistom de Lamarckom určený ďalší druh, Cannabis indica L.. Napokon, v roku 1924, objavil botanik D. E. Janischewsky v juhovýchodnom Rusku tretí, posledný známy druh – Cannabis ruderalis (Miovský, 2008). Rozdelenie podľa známych druhov (Obr. č. 5).

Konopa indická (Cannabis indica) dorastá do výšky 1,5 metra a rozkonáruje sa vetvením. Tento druh sa pestuje v trópoch a subtrópoch pre omamné látky obsiahnuté v živici samičieho súkvetia na výrobu marihuany alebo hašiša. Obsah THC je tu vo vysokej koncentrácii 1 – 25 % (Grotenhermen, 2009).

Konopa rumovisková (Cannabis ruderalis) je hospodársky nevýznamná burina, prispôsobená na samovýsev a divorastúca v stepiach.

Konopa siata (Cannabis sativa) sa inak nazýva aj technické konope. Na rozdiel od konopy indickej obsahuje menej kanabinoidov v živici (CBD 0,5 – 1 %), pestuje sa pre vlákno a semeno. Má vysoký počet geografických ekotypov, napríklad konopa severná, konopa stredoruská, konopa južná. V Európskej únii môžu pestované odrody technickej konopy obsahovať najviac 0,3 % THC (Porváz, 2011).

existujú štyri formy:

a) konopa severná  –  borealis – narastá maximálne do 0,8 metra a dozrieva za 60  –  80 dní, pestuje sa pri polárnom kruhu, v podmienkach dlhého dňa.

 b) konopa stredoruská – medioruthenica – stonky 1,25  –  1,75 metra vysoké, vegetačná doba 90  –  120 dní, je to najrozšírenejšia konopa na svete.

c) konopa južná – australis – pôvodný typ konopy, narastá do výšky 3,5  –  4 metra s vegetačnou dobou 120  –  165 dní, vyznačuje sa vysokým výnosom kvalitného vlákna, ale malým výnosom semena.

d) konopa hašišná – asiatica – stonky 1  –  1,5 metra vysoké, bohato rozkonárené. Vegetačné obdobie trvá 130  –  150 dní. Obsah vlákna je nízky. Patria sem dve variety:

• Cannabis sativa L. ssp. spontanea Sereber.  –  stredoázijské konope  –  výška rastliny 0,60  –  1,5 metra, nenáročná na pôdne a klimatické podmienky, veľmi odolná voči chorobám a škodcom, je rozšírená ako burina.
• prechodný typ – vznikol krížením predchádzajúcich typov pre pestovanie v strednej Európe, podľa pôdnoklimatických podmienok dorastá do výšky 1,7  –  2,5 metra, poskytuje vysoký výnos vlákna i semena, dozrieva za 90  –  120 dní.

Obr. č. 5                                                                                                                                                                       Zdroj: cannaconnection.com

Dnes prevláda názor, že konopa predstavuje polytypický druh, pretože rastliny konopy si veľmi rýchlo zvykajú na nové podmienky a z botanického hľadiska ich označujeme za vysoko adaptabilné. Cannabis sativa L. a Cannabis indica L. a ich odrody sú fotoperiodické, to znamená, že pre kvitnutie je rozhodujúca doba osvitu. Vegetatívne obdobie trvá v našom podnebnom pásme obvykle 4  –  5 mesiacov, od mája do septembra.

Veľkosť, konzistencia, farba a aróma samičích kvetov sú dané najmä typom pestovanej odrody a spôsobom pestovania (indoor2 vs outdoor3, intenzita svetla atdˇ.), ale tiež obdobím zberu (či rastlina stihla dozrieť) či spôsobom sušenia. Marihuana v európskych krajinách obsahuje priemerne 2 – 8 % THC. Schultes a Furst, 1996 sú presvedčení, že medzi jednotlivými odrodami existujú významné chemické rozdielnosti nielen v obsahu cannabinolu, ale i ďalších zložiek, ako sú prchavé oleje, flavonoidy, a zrejme ešte aj ďalšie druhotné prímesi. Lamarck sa už v roku 1783 domnieval, že obsah psychoaktívnej látky je vyšší u konopy indickej (C. indica), ako u konopy siatej (C. sativa) (Furst, 1996).

                                   Obr. č. 6  Zdroj: www.semena-marihuany.cz

Konopa siata (Cannabis sativa) sa inak nazýva aj technické konope (Obr. č. 6). Na rozdiel od konopy indickej obsahuje menej kanabinoidov v živici (CBD 0,5 – 1 %), pestuje sa pre vlákno a semeno. Má vysoký počet geografických ekotypov, napríklad konopa severná, konopa stredoruská, konopa južná. V Európskej únii môžu pestované odrody technickej konopy obsahovať najviac 0,3 % THC (Porváz, 2011).

Konopa má dlaňovité listy (Obr. č. 7) na dlhých stopkách, v pazuchách horných listov sa nachádzajú kvety. Je to dvojdomá rastlina, čiže na rastline sa nenachádzajú súčasne samčie a samičie kvety. Samčie rastliny sú menšie, tenšie a svetlejšie v porovnaní so samičími rastlinami, na ktorých sa po opelení vetrom vyvinú plody nažky. Odrody pestované kvôli kanabinoidom alebo oleju sú malé, rozvetvené, s menšími listami, odrody pestované pre vlákno majú dlhé, málo rozvetvené stopky a produkujú menej semena. Do dnešnej doby bolo objavených až 483 prirodzených zložiek konopy.

                               Obr. č. 7 Zdroj: www.semena-marihuany.cz

Hlavnými zložkami rastliny sú proteíny, sacharidy, lipidy, terpény, kanabinoidy, flavonoidy a ďalšie skupiny látok. Väčšina týchto látok nie je unikátna, obsahujú ich aj iné rastliny alebo živočíchy. Najvýznamnejšie sú však kanabinoidy, ktoré sa vyskytujú takmer výlučne v konope. Odrody pestované kvôli kanabinoidom alebo oleju sú malé, rozvetvené, s menšími listami, odrody pestované pre vlákno majú dlhé, málo rozvetvené stopky a produkujú menej semena.

Kanabinoidy

Kanabinoidy predstavujú najskúmanejšiu skupinu zlúčenín v konope hlavne kvôli ich širokému spektru farmaceutických účinkov na ľudí, vrátane psychotropných aktivít. Kanabinoidy sú skupinou chemických zlúčenín, ktoré ovplyvňujú kanabinoidné receptory v bunkách ľudského a zvieracieho tela, a tak dokážu ovplyvňovať určité procesy (napríklad homestázu). Z rastliny konope je už izolovaných najmenej 113 kanabinoidov, ktoré majú rôzne účinky. Táto skupina obsahuje asi 90 preskúmaných terpeno – fenolických zlúčenín zložených z 21 – uhlíkového reťazca, ktoré produkujú takmer výhradne rastliny druhu Cannabis. Rastlina ich produkuje ako ochrannú látku proti negatívnym vplyvom z prostredia, napríklad proti UV žiareniu, ale aj ako antibiotickú látku. Väčšinou sa v jednej rastline nachádzajú 3 – 4 druhy kanabinoidov (PDQ, 2002). Kanabinoidy sa podľa chemickej štruktúry priraďujú ku jednému z desiatich základných typov kanabinoidov (Obr. č. 8), z ktorých najdôležitejšie typy sú kanabigerol (CBG), kanabichromen (CBC), kanabidiol (CBD), delta –  9 –  tetrahydrokanabinol (THC) a kanabinol (CBN) (Grotenhermen, 2009).

 Obr. č. 8  Štruktúrne vzorce kanabinoidov THC, CBD, CBN Zdroj: (PDQ, 2002)

Prehľad kanabinoidov a ich účinky (Obr. č. 9 ):

• CBD (kanabidiol) – slávi úspech hlavne pri podpore liečby zápalov a zápalových ochorení nervového systému, ale najnovšie sa objavujú správy, že by mohol pomáhať aj pri liečbe úzkosti a ďalších duševných porúch. CBD nie je psychoaktívny – nepôsobí omamne, psychotropne a nemá žiadny vplyv na zmyslové vnímanie. Je voľne dostupný – mimoriadne obľúbené sú CBD oleje, CBD kapsule, CBD potraviny, ale aj CBD kozmetika či rôzne formy iných CBD extraktov.

                                Obr. č. 9 Zdroj: Herbariumproject.sk

• CBN (kanabinol) – je mierne psychoaktívny kanabinoid.V živej rastline konope je ho zvyčajne veľmi malé množstvo. CBN pôsobí pri znižovaní bolesti a tiež bojuje proti voľným radikálom v krvi.
• CBG (kanabigerol) – je jednou z prvých látok, ktoré vznikajú v konope a k dnešnému dňu je veľmi známe hlavne vďaka svojim antibakteriálnym účinkom, ktoré sú obzvlášť silné v kombinácii s ďalšími kanabinoidmi.
• THCA (kyselina tetrahydrokanabinolová) – je hlavnou zložkou v živej rastline konope. THCA je nepsychoaktivna kyselina, ktorá má v surovej forme mnoho využití a veľký liečebný potenciál.
• THCV (tetrahydrokanabivarin) – THCV je psychoaktívny iba vo vysokých dávkach, a má rad legitímnych lekárskych výhod. Spolu s niekoľkými ďalšími kanabinoidmi sa THCV viaže na receptorové miesta v imunitnom systéme, hlavných orgánoch a mozgu.
• CBDA (kyselina kanabidiolová) – je chemický prekurzor pre CBD. Posledné výskumy naznačujú, že kombinácia CBDA a CBD by mohla mať ďaleko silnejšie antibakteriálne účinky než CBD samotné.                                                         

Kanabinoidy v tele integrujú a stimulujú endokanabinoidný systém a navodzujú stav homeostázy (rovnováhy v tele). Kanabinoidy nájdené v rastlinách sa nazývajú fytokanabinoidy, ktoré možno aplikovať formou konopných extraktov.

Kvôli ich priaznivým účinkom sa ich v súčasnej dobe snažia mnohé spoločnosti z konope extrahovať. Odborníci ale upozorňujú na takzvaný synergický efekt, podľa ktorého je liečba pomocou konope  účinnejšia v prípade, že obsahuje viac kanabinoidov, ktoré vzájomne znásobujúsvoj účinok, namiesto liekov obsahujúcich iba jednotlivo izolované kanabinoidy. Na druhej strane je tiež nutné pripomenúť, že samotné telo tiež produkuje vlastné kanabinoidy, nazývané endokanabinoidy, ktoré sú vytvárané endokanabinoidným systémom. Tento vnútorný systém riadi hlavné telesné funkcie, od regulácie spánkových cyklov až po imunitu.

Najznámejším a najpsychoaktívnejším kanabinoidom je THC. Práve THC je látka spôsobujúca omamné efekty marihuany a aj mnohé medicínske vlastnosti. Na psychiku pôsobí upokojujúco, spôsobuje eufóriu a pocit pohody, zintenzívňuje zmyslové vnímanie. Pri vysokých dávkach vyvoláva halucinácie. Vplyvom na nervový systém zmierňuje bolesť (analgetikum), uvoľňuje svalstvo a zvyšuje chuť do jedla. Taktiež zvyšuje tep a rozširuje cievy. Účinky THC však závisia od dávky a od jednotlivca, eventuálne môže vyvolať strach, závraty a nevoľnosť (Grotenhermen, 2009).

V technickom konope dominuje kanabidiol CBD, ktorý je v súčasných štúdiách s tematikou konopy najčastejším záujmom. Nemá psychoaktívny efekt ako THC, ale vykazuje protizápalové, analgetické, antioxidačné a antimikrobiálne účinky. Pôsobí upokojujúco a zmierňuje strach. Ostatné kanabinoidy nie sú hlbšie preskúmané, ale vykazujú taktiež protizápalové, antioxidačné a iné farmakologické účinky.

Fenolické látky

Fenolické látky patria do skupiny prírodných antioxidantov, teda látok rastlinného pôvodu. Ako sekundárne metabolity chránia rastliny od oxidačného stresu, teda znižujú reaktivitu kyslíkových radikálov. Podľa štruktúry ich delíme na štyri skupiny – fenolové kyseliny, stilbény, lignany a flavonoidy. Sú obzvlášť zaujímavé pre potravinársky a farmaceutický priemysel. Z dôvodu ich prínosov pre ľudské zdravie sa radia na úroveň vitamínov či minerálnych látok. Vďaka svojej antioxidačnej aktivite môžu byť prevenciou pred vznikom chronických chorôb ako sú rakovina a kardiovaskulárne ochorenia (Christelle, 2016). Konopné fenoly sa nachádzajú hlavne v semienku, ale aj v kvetoch či listoch. Fenoly v kvetoch sú zväčša polyfenoly a flavonoidy, ktoré sa bežne vyskytujú v iných druhoch rastlín. Konopa obsahuje asi 21 druhov flavonoidov.

Primárne metabolity

Z látok, ktoré obsahujú frakcie konopy siatej, majú najväčšie zastúpenie primárne metabolity, teda látky so základnými funkciami. Patria sem sacharidy, proteíny a lipidy. Sacharidy sú obsiahnuté v celej rastline ako súčasť bunkovej steny a stavebná zložka, tvoriaca kvalitné vlákna, vďaka ktorým bola konopa počas histórie jej využívania taká významná. Konopné vlákna obsahujú celulózu (55%), hemicelulózu (16%), pektíny (18%) a lignín (4%) (Viswanathan, 2020). Celulóza je v prírode najrozšírenejšou organickou zlúčeninou.

Proteíny sú vysokomolekulové látky nachádzajúce sa vo všetkých živých organizmoch. Tieto makromolekuly sa skladajú z jedného alebo viacerých polypeptidových reťazcov. Každý polypeptid pozostáva z reťazca aminokyselín spojených peptidovými väzbami. Bielkoviny sú 11. zdrojom dusíka vo výžive a nesú aj energetickú hodnotu. Majú množstvo dôležitých funkcií v bunke aj v organizme, a to štruktúrnu, enzymatickú, transportnú, pohybovú, obrannú, regulačnú a nutričnú. Proteíny sú zložené z aminokyselín, ktoré pre organizmus predstavujú najdôležitejší zdroj dusíkatých zlúčenín. Kvalitu proteínov posudzujeme podľa zastúpenia esenciálnych aminokyselín vo vhodnom pomere a tiež podľa stráviteľnosti konkrétneho proteínu.

Konopný proteín ako jeden z mála rastlinných zdrojov, obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny, teda ide o kompletný zdroj. Na rozdiel od ostatných rastlinných zdrojov obsahuje aj metionín v dostatočnej miere. Obsah aminokyselín je zobrazený v tab. č. 1. Je výborne stráviteľný, hodnota stráviteľnosti je nad 85 % (House a kol., 2021).

                     Tab. č. 1  Obsah aminokyselín v konopnom proteíne                            

Lipidy sú estery vyšších mastných kyselín a alkoholov a ich deriváty. Najväčšiu časť lipidov tvoria triacylglyceroly a polárne lipidy obsahujúce zbytok kyseliny fosforečnej – fosfolipidy. Triacylglyceroly majú funkciu zásoby a zdroja energie, sú energeticky najbohatšia potravina (Vodrážka, 2002).

Základnou stavebnou jednotkou lipidov sú alifatické monokarboxylové kyseliny s reťazcom s 4 až 26 atómami uhlíku, inak nazývané aj mastné kyseliny. Poznáme viac ako 50 druhov mastných kyselín. V prírode sa vyskytujú mastné kyseliny s párnym počtom uhlíkov, s nasýtenými alebo nenasýtenými väzbami. Nenasýtené kyseliny môžu obsahovať jednu alebo viac izolovaných dvojitých väzieb, zvyčajne v strednej časti reťazca. Niektoré nenasýtené mastné kyseliny si ľudské telo nedokáže syntetizovať, a preto sa nazývajú esenciálne (Takaczová, 1993).

Každý druh oleja má charakteristické zloženie mastných kyselín. Obsah mastných kyselín určuje vhodnosť oleja pre určité aplikácie a z toho dôvodu je najvýznamnejším kritériom pre hodnotenie olejov. Z hľadiska výživy sú najdôležitejšie nenasýtené formy mastných kyselín. Konopný olej obsahuje 70 – 80 % nenasýtených mastných kyselín. Je v ňom obsiahnuté veľké množstvo esenciálnych mastných kyselín, napríklad kyselina linolová a kyselina α– a γ– linolenová.

Pestovanie

Na Slovensku sa konopa pestovala od nepamäti ako priadna rastlina na vlákno. V 20. storočí bolo však jej pestovanie a využívanie silno potláčané, a to kvôli zákonom, ktoré ilegalizovali látku tetrahydrokanabinol (THC). Dôsledkom toho sa zvýšil záujem o druh konopa siata (Cannabis sativa), ktorý obsahuje minimum THC, ale zachováva si všetky výnimočné vlastnosti. Po rokoch zabudnutia sa opäť hlási o slovo.

Konopa siata je jednoročná teplomilná rastlina, náročná na príjem živín a dostatok vody, na kvalitnú prípravu pôdy a základnú agrotechniku (Sladký a kol., 2004).

Poľnohospodárska pôda na Slovensku podľa evidencie katastra nehnuteľností predstavuje k 1. 1. 2016 výmeru 2 389 616 ha. Z toho nevyužitá poľnohospodárska pôda predstavuje 464 830 ha. Túto pôdu, ktorá sa nevyužíva na pestovanie plodín pre potravinové účely, by bolo možné využívať prednostne na pestovanie plodín pre účely energetiky. Podľa dlhodobej stratégie využitia poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych plodín na priemyselné účely (www.rokovania.sk) na Slovensku prebiehajú prvé experimenty, ktoré majú potvrdiť alebo vyvrátiť opodstatnenosť pestovania niektorých energetických plodín, medzi ktoré patrí aj konopa siata.

Pestovanie konopy vyžaduje minimum vstupov a má pozitívny vplyv na pôdu a biodiverzitu. Celá sa využije alebo ďalej spracuje. Neprodukuje tak žiaden odpad. Ak by sa použila ako náhrada za ostatné uhlíkové suroviny, umožnila by nám zachytiť a uskladniť významné množstvo CO2. Má vysokú mieru tvorby biomasy – vie uložiť CO2 aj v stonke aj v koreni. Rastie rýchlo, 4 až 5 mesiacov. Dorastá do 5 metrov a jej korene siahajú do hĺbky 3 metrov.

Na každú tonu priemyselnej konopy pripadá 0,445 ton uhlíka absorbovaného z atmosféry. Ak 12 ton uhlíka sa rovná 44 tonám CO2, potom na tonu konopy pripadá 1,6 tony CO2. Ploche s výnosnosťou 5, 5 až 8 ton/ hektár, to znamená 9 až 13 ton absorbovaného CO2 na hektár. Konopa sa môže preto zaradiť medzi uhlíkovo negatívnu surovinu.

Medzi favorizované na Slovensku a v Českej republike patrí poľská odroda Bialobrzeskie, ktorá sa vyznačuje vysokou plasticitou a adaptabilnosťou v našich pestovateľských podmienkach. Jednodomá odroda konopy, kvety s oddeleným pohlavím, rastliny sú vysoké 2,3 – 3 metre, niekedy i vyššie (Obr. č. 11). Plodom je jednosemenná nažka, HTS je 15 g. Samčie rastliny sa vyskytujú v množstve do 0,03 % z počtu všetkých rastlín.

                                                Obr. č. 11  Zdroj: quark.sk

Odroda Beniko – poľská jednodomá odroda konopy, kvety s oddeleným pohlavím. Rastliny majú dĺžku 2,2 – 3 metre, plod je jednosemenná nažka, HTS je 15 g. Obidve odrody boli vyšľachtené v IWN Poznaň, odrodová stanica Wojciechow v Poľsku. 

Zastúpenie v ČR pre obidve odrody má AGRITEC s r. o. Šumperk. Konopa odrôd Beniko i Bialobrzeskie obsahuje menej než 0,2 % omamných látok THC a vyhovuje predpisom SR a EÚ pre pestovanie konopy ako poľnohospodárskej plodiny. Úroda suchej hmoty 8,5  –  10,5 (12) t.ha – 1, úroda semena 0,5  –  0,8 t.ha – 1, obsah vlákna v stonke je 24  –  28 %, možný výnos celkového vlákna je 2,1  –  3,0 t.ha – 1 (Porváz, 2011).

V prípade konopných vlákien sú vybraté odrody produkujúce silné stonky. Rastlina je nahusto vysiata, aby sa podporila vysoká a štíhla stonka a zber sa uskutočňuje ešte pred začatím kvitnutia, čiže nedochádza k vývinu šišiek bohatých na živice s kanabinoidmi ani k dozretiu semena. V čase žatvy sa konope odreže a zroluje do veľkých kôp, ktoré sú pripravené na prepravu do zariadení na extrakciu a tvorbu vlákien (Schumacher a kol., 2020).

V prípade pestovania konopy na semeno sa vyberajú odrody, ktoré produkujú vysoký obsah oleja v semenách. Rastlinné oleje, najmä panenské oleje, sa dnes vyrábajú hlavne metódou lisovania za studena. Takto získané oleje majú lepšiu výživovú hodnotu, pretože sa lepšie zachovávajú ich pôvodné vlastnosti, čo je v potravinárskom priemysle veľmi žiaduce. Postupy pestovania aj spracovania konopy sa líšia  v závislosti od požadovaného produktu. Najčastejšie osevné postupy sú zaužívané pre pestovanie produktov jej vlákna, konopného oleja a extraktu kanabinoidov.

Takisto plodiny je potrebné zabezpečiť tak, aby úmyselné zavedenie druhu do voľnej prírody, ktoré na našom území nie je pôvodné, bolo riadené tak, aby nedošlo k poškodeniu biotopov v prirodzenom areáli ich rozšírenia alebo poškodenia pôvodných druhov voľne rastúcich rastlín. Z environmentálneho hľadiska je potrebné vyzdvihnúť ich protierózne účinky.

Osevný postup

Na zaradenie v osevnom postupe nie je konopa náročná. Ak nie je pozemok zamorený chorobami a škodcami, hlavne na živinami bohato zásobených pôdach, znáša aj niekoľkoročné pestovanie po sebe. Silná koreňová sústava konopy sa vyznačuje nesmierne bohatou symbiózou s pôdnou mikroflórou, a tento priaznivý efekt sa dosahuje práve pri opakovanom pestovaní konopy po sebe. Inak najvhodnejšie predplodiny sú bôbovité plodiny – strukoviny, ďatelinoviny, prípadne ďatelinotrávne, lucernotrávne alebo strukovinoobilné miešanky. Dobrými predplodinami sú tiež okopaniny hnojené maštaľným hnojom – kukurica, zemiaky, repa. V našich podmienkach bude zrejme najčastejším sledom zaradenie konopy ako vhodného prerušovača medzi dve obilniny. Pri hnojení organickými hnojivami môže konopa nahradiť úlohu okopaniny.

Konopa samotná je hodnotnou predplodinou, pôdu zanecháva nezaburinenú a hlboko skyprenú. Hlavne pri skorom zbere konopy na vlákno, spravidla v auguste, je možné zaradiť po konope neskoršiu 17. oziminu, v opačnom prípade sa po konope zaraďujú skôr jarné plodiny, vrátane najnáročnejších hlavných poľných plodín, liečivých rastlín a zeleniny. V minulosti bola osobitne vysoko cenená predplodinová hodnota konopy pre sladovnícky jačmeň. Všeobecne pri plodinách zaraďovaných po konope je potrebné zohľadňovať vyššie čerpanie živín touto predplodinou.

Výživa a hnojenie

Pre dosiahnutie vysokých úrod a rýchleho rastu vyžaduje konopa značné množstvo živín v ich prístupnej forme. V minulosti sa pôvodne uvažovalo s odberom 11,8 kg N; 6,6 kg P2O5; 17,0 kg K2O a 14,1 kg CaO na tonu stoniek konopy a hektár porastu. V súčasnosti sa uvádza širší rozptyl týchto hodnôt, čo zrejme odráža vplyv väčšej rozmanitosti pestovateľských podmienok, ako aj samotných potrieb odrôd novšieho šľachtenia. Priemerná potreba hlavných živín na úrodu jednej tony semena je podľa údajov Sladkého a kol. (2004) 53,9 kg N; 13,5 kg P2O5; 26,4 kg K2O a 36,5 kg CaO. Popri makroživinách sú pre konopu významné tiež mikroživiny ako bór, mangán, meď a novšie aj selén. V prípade hnojenia porastov konopy maštaľným hnojom sa v minulosti odporúčalo letné až jesenné zapracovanie do pôdy strednou orbou, a to v stave dobrej vyzretosti a dávke 30 t.ha–1.

Vďaka svojmu zloženiu je veľmi dobrým hnojivom pre konopu i močovka, ak sa dodáva v primeranej dávke. Močovka sa najlepšie využije, ak sa ňou hnojí počas rastu, pretože ako to z vyššie a nižšie uvedených údajov vyplýva, konopa má najvyššie nároky na dusík a draslík. Dávky priemyselných hnojív sa pri výžive konopy v minulosti zásadne aplikovali pred sejbou.

Fosfor a draslík v plnej dávke na jeseň, dusík 40 – 60 % na jeseň, zvyšok na jar pred sejbou. Priemyselnými hnojivami sa konopa na list nehnojila, aby sa rastliny nepoškodili prilipnutím čiastočiek hnojív na chlpaté listy.

Dusík sa v súčasnosti aplikuje systémom dvoch až troch delených dávok, pričom sa na slabo kyslých pôdach preferuje liadková forma a na neutrálnych až zásaditých pôdach amoniakálna forma. Tretina až polovica dusíka sa aplikuje pred sejbou, zvyšok v jednej až v dvoch dávkach v liadkovej forme na list v období rýchleho rastu. Až polovica dusíka sa prijíma počas prvých troch týždňov po vzídení a zvyšok počas nasledujúcich dvoch mesiacov. Dusík vplýva na dosahovanie maximálnej výšky a pevnosti rastlín, priaznivo ovplyvňuje pomer dĺžky a hrúbky stoniek. Prehnojenie dusíkom má nepriaznivý vplyv na kvalitu vlákna. Vyššie dávky dusíka priaznivo vplývajú na zvýšenie počtu samičích kvetov v poraste. Na počet samičích kvetov 18, podobne ako dusík, vplýva aj zvýšená vlhkosť vzduchu. Zvýšené dávky draslíka ako aj vyššie denné teploty či všeobecne stresy z pestovateľských podmienok pôsobia na počet samičích kvetov práve opačne.

Fosfor urýchľuje dozrievanie semien a zvyšuje ich kvalitu, prispieva i k zlepšeniu kvality vlákna. Fosfor je porastom konopy prijímaný rovnomerne, s vyššou mierou počas kvitnutia a tvorby semien. Odporúčania k aplikácii fosforu sa v porovnaní s minulosťou nezmenili, vhodným hnojivom je superfosfát. Konopa pestovaná na vlákno má menšiu potrebu fosforu ako konopa pestovaná na oba účely alebo na semeno (Porváz, 2018).

Draslík spolupôsobí hlavne pri vývine stonky a vlákna, čomu zodpovedá najvyššia miera čerpania z pôdy v období na začiatku rýchleho rastu. Aby sa nepriaznivo nepozmenila pôdna reakcia, nie je vhodné použitie draselnej soli.

Síran horečnatodraselný je vhodný na súbežné zaistenie potrieb horčíka s priaznivým účinkom na tvorbu chlorofylu a zdravotný stav rastlín.

Konopa je známa tiež vyššou potrebou vápnika, a to pre rast a zdravý vývin koreňov, stoniek i semien. Nadmerné vápnenie však pôsobí nepriaznivo a namiesto priameho vápnenia sa doporučuje vápniť už k predplodine, prípadne používať priemyselné hnojivá s obsahom vápnika (Porváz, 2018).

Agrotechnika a sejba

Konopa na vlákno či semeno vyžaduje starostlivo a rovnomerne pripravenú, dobre prekyprenú pôdu. Preto je veľmi dôležitá hlboká jesenná orba v kultúrnej kvalite, najčastejšie do hĺbky 25 – 30 cm. V prípade potreby zabezpečiť vysoké nároky konopy na priaznivý vodovzdušný režim sa orie aj hlbšie. Na jar sa povrch oráčiny ošetrí bez obracania, t. j. smykom sa dobre urovná a vrch osivového lôžka sa zjemní bránami, prípadne naraz kombinátorom, ako to vybavenosť umožňuje a pôdny druh vyžaduje.

Konopa patrí k pomerne skoršie siatym jarinám, vysieva sa však až v období, keď sa už nemusíme obávať trvalejších jarných prízemných mrazov. V nížinách južnejších častí Slovenska ide zvyčajne o polovicu až koniec apríla, vo vyšších polohách severnejších oblastí ide o začiatok až polovicu mája. Za priaznivých podmienok sa seje skôr, aby vyrástli rastliny bohaté na dlhé vlákna, prípadne, aby vysoká konopa na semeno včas dozrela. V stredne ťažkej pôde a v dobrých pôdnych podmienkach je hĺbka sejby 2 – 4 cm; za sucha hlbšie, 3 – 6 cm; naopak, pri veľmi vysokom obsahu organickej hmoty iba 2 – 3 cm. V prípade sucha je vhodné valcovanie. Ak sa po sejbe vytvorí silný pôdny prísušok, je potrebné rozrušenie, a to hlavne za použitia ježkových valcov, prípadne prútovými alebo ľahkými bránami natupo, najmä na stredných a ľahších pôdach. Pri priaznivých podmienkach sejby a teplote pôdy 5 – 7 °C môže porast konopy vyklíčiť a vzísť v priebehu jedného týždňa. Pri pestovaní konopy na vlákno je dôležité docieliť vysoké a slabé jedince, ktoré majú nízky podiel nežiaduceho olistenia a poskytujú veľký výťažok dlhého vlákna, čím zároveň umožňujú bezproblematickú mechanizáciu zberu (Porváz, 2018).

Takáto konopa sa seje na šírku riadkov hustosiatych obilnín, prípadne na dvojnásobok tejto šírky, t. j. 12,5 – 25,0 cm. Sejačka sa nastavuje tak, aby sa na bežný meter riadku vysialo 45 – 50 semien, čím sa dosiahne hustota 380 – 420 rastlín na m2. Výsevok bude v rozmedzí 75 – 85 kg.ha–1, pri menej kvalitnom osive samozrejme viac. Pri pestovaní konopy na semeno sa seje na šírku medziriadkov 40 – 70 cm s výsevkom 7 – 30 kg.ha–1. V ideálnejších podmienkach nížin najjužnejších oblastí Slovenska bude zrejme optimálne dosahovať čo najnižší počet jedincov, pri pestovaní na semeno ide o úroveň zhruba 5,2 ks.m–2. Pri 70 cm šírke medziriadkov je žiaducou konečná vzdialenosť rastlín v riadku 25 – 30 cm, keď sa jedincom poskytuje náležitý priestor pre ich želanú mohutnosť.

Práve pri takomto spone sa aj v minulosti dosahovala najvyššia biologická hodnota dopestovaných semien konopy. Rastlinám konopy pri ich pestovaní na semeno v minulosti navyše zaštipovali vrcholčeky samičích rastlín, aby sa jedince v poraste čím viac rozvetvovali. Pre zabránenie cudzoopeleniu inou odrodou konopy je izolačná vzdialenosť pri množiteľských porastoch konopy 1000 m. Pri pestovaní konopy s kombinovaným úžitkom, t. j. na vlákno i semeno zároveň, sa seje na šírku medziriadkov 30 – 35 cm, prípadne i viac, pričom je cieľom dosiahnutie hustoty rastlín 200 ks.m–2 a výsevok sa pohybuje na úrovni 40 kg.ha–1.

Ochrana porastov

Počiatočný vývin konopy je pomalý, v tomto období je porast citlivý na zaburinenosť. Cieľom agrotechnických úkonov pri zakladaní porastu preto musí byť zabezpečenie rýchleho klíčenia a rovnomerného vzchádzania konopy. Okrem vytvorenia optimálnych pôdnych podmienok, a najmä kritického bodu úspešného pestovania, čo je optimálny termín a hĺbka sejby, má svoje opodstatnenie používanie zdravého osiva s vysokou úžitkovou hodnotou, ako aj výber vhodnej parcely.

V počiatočných fázach rastu konopy môžu druhy burín s rýchlejším vývinom značne obmedzovať zapojenie porastu. Ide napr.: o pichliač roľný, reďkev ohnicu, ale značne problematický je aj výskyt zaburiňujúcej slnečnice ročnej.

Porasty so širšou medziriadkovou vzdialenosťou je žiaduce plečkovať, čo je možné spojiť s prihnojovaním. V období po zapojení porastu začína čoraz bujnejšie rastúca konopa byť už voči burinám čím ďalej tým v silnejšej konkurenčnej výhode. Spomedzi poľných plodín pestovaných v našich podmienkach sa konopa považuje za najúčinnejšiu v potláčaní burín. Voči chorobám a škodcom sú porasty konopy pestované v poľných podmienkach zatiaľ pomerne veľmi odolné, pričom technické odrody s nižším obsahom THC sú všeobecne odolnejšie voči hubovým chorobám ako voči škodcom.

Zo škodcov napádajúcich porasty konopy môžu byť významné voška konopná, skočka chmeľová, obaľovač konopný, húsenice mory gamy a vijačky kukuričnej, ako aj rôzne roztoče a strapky. Počas klíčenia a vzchádzania môžu škodiť drôtovce, pandravy, slimáci, ale aj hlodavce a vtáci. V minulosti sa na porastoch konopy vyskytovali pleseň konopí, fuzarióza konopí, hnedá škvrnitosť listov a septorióza konopí, avšak najnebezpečnejšími boli pleseň biela a pleseň sivá.

Ekonomické a energetické účely

Podľa dlhodobej stratégie využitia poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych plodín na priemyselné účely (www.rokovania.sk) na Slovensku prebiehajú prvé experimenty, ktoré majú potvrdiť alebo vyvrátiť opodstatnenosť pestovania niektorých energetických plodín, medzi ktoré patrí aj konopa siata.

Integračné procesy v Európe priniesli v rámci jednotnej poľnohospodárskej politiky aj fenomén pôd dočasne, ale aj trvalo pre poľnohospodársku činnosť nepotrebných. Jedným z efektívnych riešení využitia takýchto lokalít sa ukazuje pestovanie energetických plodín. Na Slovensku rozdiel medzi výmerou využívanej poľnohospodárskej pôdy v roku 2008 a 2003 je takmer 300 tisíc ha. Túto pôdu je možné využiť na cielené pestovanie energetických plodín.

Energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy je značne vysoký a predstavuje teoreticky 20,4 % ročnej spotreby energie v Slovenskej republike, ktorá je 800 PJ. Jedná sa o plochu na Slovensku približne na výmere 30 000 ha. Prognózy poukazujú na to, že v klimatických podmienkach, aké sú na Slovensku, je pre využívanie biomasy reálny 6 až 12 % podiel krytia celkovej spotreby energie. Východ SR má najnižší podiel v tomto ukazovateli v SR. V súčasnosti biomasa pokrýva asi 1  –  1,5 % spotreby primárnych zdrojov energie na Slovensku, pričom súčasné odhady technicky využiteľného potenciálu biomasy uvádzajú až 4,5 % krytie (Porváz, 2018).

Konopa siata je obnoviteľný zdroj obživy a materiálu. Jej spracovanie vytvára málo vedľajších produktov. Tieto odpady sú hodnotné svojím chemickým zložením a majú mnoho využití, čím sa konopa siata stáva ideálnou komoditou na zaradenie do cirkulárnej ekonomiky. Cirkulárna ekonomika je jedným z nástrojov na dosiahnutie udržateľného hospodárstva a zabezpečenie lepšej kvality života na planéte. Je založená na myšlienke, aby všetky produkty mohli byť opätovne zapojené do cyklu po ich použití, kde sa stanú opätovne zdrojmi pre nové produkty alebo služby. V súčasnosti, keď rastie vo svete uvedomenie si potreby ochrany životného prostredia na ďalšie prežitie ľudstva a hľadajú sa ekonomické alternatívy, narastá záujem o pestovanie a spracovanie konopy. Rastliny konopy sú všestranne využiteľné a zaručujú kompatibilitu s princípmi zachovania životného prostredia (Kohutová, 2021).

Ekonomika ich pestovania sa zvyšuje prostredníctvom účinných spracovateľských technológií a vývojom nových produktov s využitím technických odrôd. Tieto aspekty viedli k nárastu pestovateľských plôch v EÚ (Graf č. 1), kde sa výrazne rozširuje trh s konopnými produktami. Rastúce úspory pri veľkoplošnom pestovaní konopy sú spôsobené vylepšenou technológiou zberu a moderným spracovaním rastliny (Hemptech, 1999). Konopa je plodina pestovaná v celej Európe. V posledných rokoch sa plocha vyhradená na pestovanie konopy (Graf. č. 1) v EÚ výrazne zvýšila z 19 970 hektárov (ha) v roku 2015 na 34 960 ha v roku 2019 (nárast o 75 %). V tom istom období sa výroba konopy zvýšila z 94 120 ton na 152 820 ton (nárast o 62,4 %). Najväčším výrobcom je Francúzsko, ktoré predstavuje viac ako 70 % výroby v EÚ, za ním nasleduje Holandsko (10 %) a Rakúsko (4 %).

                          Graf č. 1  Zdroj: https://agriculture.ec.europa.eu/                                                                                

Konopa siata je cennou a lacnou biosurovinou, ktorá sa môže pestovať vo väčšine klimatických pásiem. Je to rýchlorastúca bylina odolná voči chorobám a burinám, čo minimalizuje použitie pesticídov a herbicídov.

Technické konope je rastlina s vysokou výťažnosťou vlákna a je považovaná za ekologickú, takže má potenciál stať sa udržateľným zdrojom vlákien na textílie. V porovnaní s najpoužívanejším zdrojom textilného vlákna – bavlnou, je jej pestovanie kratšie, keďže sa vlákno zbiera už pred kvitnutím a vyžaduje aj menej zavlažovania. Ďalšou výhodou je jej pestovanie primárne v Európe, čo vyhovuje zvyšujúcemu sa dopytu po lokálnych produktoch hlavne v Európe, ktorá je svetový líder v ekologických zámeroch (36) (40). Tým, že je celosvetový trend legalizovať pestovanie technickej konopy, začína byť jej pestovanie viac konkurencieschopné. Na rozdiel od pôvodných surovín, ako bavlna, nie je konopa závislá na chemikáliách. Jej využitím ako suroviny na výrobu papiera sa obmedzí zasahovanie do lesov, naopak, jej samotný rýchly rast znižuje koncentráciu CO2 v atmosfére (Hemptech, 1999).

Biomasa

Biomasa má najväčší podiel technicky využiteľného potenciálu z obnoviteľných zdrojov energie. V súčasnosti sa však využíva približne jedna tretina. Strategickým cieľom EÚ je preto zabezpečiť hlavnú časť prírastku obnoviteľných zdrojov energie práve z biomasy.

Spôsob ako uspokojiť neustále rastúci dopyt po biomase využívanej buď pre účely spaľovania, výroby biopalív ako suroviny do bioplynových staníc, je zámerne pestovaná biomasa. Ide o pestovanie rýchlorastúcich drevín (dendromasa) alebo energetických bylín (fytomasa). Pestovanie energetických rastlín na Slovensku dnes stagnuje a len pozvoľne sa situácia mení k pozitívnemu nárastu zvýšenia pestovateľských plôch na fytomasu.

Biomasa predstavuje určité biogénne produkty získané fotosyntézou. Je to vlastne chemicky zakonzervovaná slnečná energia. Ekologický scenár do roku 2020 predpokladá až 15 % – né využitie biomasy na energetické účely. Je preto dôležité výskum a vývoj zamerať aj na produkciu biomasy energetických plodín, spôsobov ich pestovania a spracovania, aby mohli svojím využitím konkurovať iným druhom výroby energie (Porváz, 2018).

Veľmi dôležitú úlohu pri rozvoji využívania biomasy na energetické účely zohráva koordinovaná a finančne nepoddimenzovaná vedeckovýskumná a poradenská činnosť, ktorá zohráva vo vyspelých 8 krajinách EÚ kľúčovú úlohu. Výhoda využitia pôdohospodárskej biomasy spočíva v produkcii, ktorá je v určitom množstve pravidelná, rovnomerne rozložená po celom území SR a nezávislá od vonkajších ekonomických vplyvov. Z pohľadu Slovenska má vyššie využitie biomasy za cieľ znížiť ekonomickú závislosť na dovoze primárnych energetických zdrojov, zlepšiť životné prostredie a zvýšiť hospodárnosť vo využívaní zdrojov energie. Máme dostatok biomasy, ktorú zatiaľ nevyužívame. Perspektívnym primárnym zdrojom energie je biomasa získaná z pestovaných energetických rastlín.

Produkcia biomasy energetických rastlín je rozdielna v závislosti od agroekologických podmienok daného regiónu. Znamená to, že pri tých istých energetických vstupoch nie v každej krajine sa pri doterajšej technológii pestovania energetických plodín získa aj energetický 9 a ekonomický zisk. Cena produkcie biomasy, ako biopaliva alebo suroviny pre výrobu biopalív, je určujúcim faktorom pestovania energetických plodín a je tesne spojená s nákladmi na pestovanie. Jednou z možností využitia biomasy je jej premena na tepelnú energiu, teda spaľovanie. Z pohľadu Slovenska má využitie biomasy výrazný ekonomický prínos. Väčšinu spotrebovaných fosílnych palív v súčasnosti dovážame, čo zvyšuje našu energetickú závislosť. Na druhej strane máme dostatok biomasy, ktorú zatiaľ energeticky nevyužívame. Jej využitím by sa výrazne obmedzil vplyv svetového kolísania cien fosílnych palív, ktoré žiadnym spôsobom nevieme ovplyvniť, ale ktoré sa priamo prenášajú do ceny tepla a elektriny, ktorú musíme platiť.

Slovenská republika v rámci spotreby energie národného hospodárstva kryje len 4,2 % z obnoviteľných zdrojov energie, z čoho podiel biomasy činí približne 1,8 %, aj keď potenciál využitia obnoviteľných zdrojov energie je podstatne vyšší. Jednou z príčin sú bariéry, ktoré bránia vyššiemu využitiu obnoviteľných zdrojov energie a najmä biomasy na Slovensku.

Teoreticky je možné v slovenskom poľnohospodárstve vyrobiť až 85,3 PJ energie z poľnohospodárskej biomasy bez toho, aby jej energetické využívanie negatívne vplývalo na živočíšnu výrobu (podstielanie, kŕmenie) alebo výživu pôdy. Celková spotreba energie na Slovensku je približne 800 PJ. Najväčšími spotrebiteľmi sú s 38 % odvetvie priemyslu a s 25 % domácnosť, ale aj obchod, služby a doprava. Poľnohospodárstvo spotrebuje cca 15 PJ energie (Porváz, 2011).

Využitie

Konopa siata je naozaj pozoruhodná rastlina, ktorá sa dá použiť takmer všade. Najviac rozšírené je jej využitie ako potraviny v kuchyni, najmä jej semien, ktoré sú bohaté na zdravé mastné kyseliny, proteíny a vitamíny.

Všestrannosť využitia konopy prináša veľa materiálov, ktoré sa môžu spracovať na mnoho rôznych produktov. Časopis Popular Mechanics z roku 1938 uviedol, že „z konopy sa dá vyrobiť viac ako 25 000 produktov, od celofánu až po dynamit.“ Hlavnými surovinami sú lykové a buničité vlákna zo stonky, semená, konopný olej a výlisky. Konopa ako technická plodina je obnoviteľným zdrojom týchto surovín, ktoré sa môžu využiť v širokom spektre. Pestovanie konopy je najrozšírenejšie v Číne, Anglicku, Francúzsku, Holandsku, Maďarsku a Rusku (1999) (Hemptech, 1999).

Rastlina okrem jej nenáročnosti pestovania poskytuje mnoho cenných látok. Stonky obsahujú vysokokvalitné celulózové vlákna. Semienka majú vysoký obsah oleja, ktorý je spomedzi rastlinných olejov jedným z najzdravších, a to vďaka obsahu esenciálnych mastných kyselín. Taktiež obsahujú proteín predstavujúci jeden z mála rastlinných kompletných zdrojov všetkých esenciálnych aminokyselín. Semienka aj konopné šišky navyše obsahujú množstvo aktívnych látok, ako sú fenolické látky, antioxidanty vitamíny a minerálne látky. V listoch a kvetoch je zas prítomná skupina látok, pre ktorú je konopa najznámejšia – kanabinoidy s protizápalovými, analgetickými, antimikrobiálnymi a ďalšími účinkami. Pre všetky tieto vlastnosti je konopa rastlinou, ktorej pestovanie a využívanie je v dnešnej dobe veľmi cenené a je naň zameraná pozornosť. Konopa predstavuje obnoviteľný a ekologický zdroj potravinárskych, textilných a farmaceutických surovín. Každá jej časť má potenciál byť využitá do posledného gramu, a tak nezaťažiť životné prostredie odpadmi.

Kým zo stonky sa vyrábajú vlákna na textil či papier, jej korene čistia pôdu od toxínov a ťažkých kovov. Listy sú zas výborné na čaj alebo smoothie a kvety obsahujú najviac CBD. Konopné semienka patria medzi najvýživnejšie, s najvyšším podielom bielkovín, čím sa radia k jedným z najlepších alternatív mäsa. Vyrába sa z nich taktiež mlieko, či múka a olej. Vlákno z technickej konopy sa využíva tiež na výrobu bioplastov alebo na zateplenie budov. Konopa je jedinečná rastlina, z ktorej vieme čerpať od produkcie mlieka až po stavbu domu.

Primárnymi cieľovými produktami spracovania konopy sú najčastejšie konopný olej alebo vlákno. Podľa toho sa líši výber najvhodnejšej odrody a postupu spracovania rastliny.                            

Vedľajšími produktami sú korene, listy, zbytky stoniek, výlisky a sedimentačný kal. Výťažok oleja a vlákna sa líši podľa podnebia a konkrétnej odrody. Kvalitnejšie dlhé konopné vlákna sú vhodné na textílie. Stredné a krátke vlákna sú vhodné na výrobu papiera a iných netkaných textílií (plienky). Zvyškové vlákna zo stonky sa môžu použiť rozomleté v produktoch ako sú obaly, stavebné materiály. Konopné semienka sú podobné slnečnicovým semienkam, s tým rozdielom, že konopné semienko má okrem endospermu jedlé aj semenné obaly.

Obr. č. 12                                                                                                                    Zdroj: VND.sk

Obsahujú 35 % oleja, 25 % bielkovín a 20 – 30 % nerozpustnej vlákniny. Môžu obsahovať iba stopy kanabinoidov, ktoré sa do frakcie semienok dostanú kontamináciou z iných častí rastliny. Semienka obsahujú veľmi zdravý olej a takisto proteíny s komplexným obsahom aminokyselín, preto nachádzajú uplatnenie hlavne v potravinárstve. V konopných semenách môžeme nájsť veľa prospešných látok, ako napríklad vitamín A, vitamín C a vitamín E. Obsahujú aj základné minerálne látky (Mg, P, K, S, Zn, Ca, Fe) a sú dobrým zdrojom mangánu.

Priaznivé účinky konope pre človeka

• Konope obsahuje vzácnu látku kannabinol označovaný aj skratkou CBD, ktorá má silnejšie antioxidačné účinky ako vitamín C a E.
• Priaznivo pôsobí na nervovú sústavu.
• Má výrazné protizápalové, antibakteriálne, hojivé a protivirózne účinky.
• Pomáha pri bežných problémoch, ako aj pri vážnych chorobách.
• Obsahuje veľmi kvalitnú vlákninu účinnú pre tráviaci trakt.
• Nielenže čistí hrubé črevo, ale absorbuje do seba toxické látky prijaté zo stravy.

Jej mnohonásobné využitie dáva predpoklady pre jej znovuzavádzanie do osevných postupov poľnohospodárskych podnikov, kde mala táto plodina pevné miesto. V súčasnosti sa pestovateľské plochy konopy siatej na Slovensku začínajú rozširovať, je to však limitované spracovateľskými a odbytovými možnosťami. Zatiaľ sa pestuje na výmere približne 5 – 20 ha. Máme tým na mysli predovšetkým pestovanie na semeno, na výrobu oleja a na produkciu biomasy na spaľovanie.

Využitie v kozmetike

V kozmetike nájdeme konopu v podobe mastí, gélov, šampónov, atď. Tam sú jej najväčšími benefitmi antioxidačné a zvláčňujúce účinky či liečba atopickej dermatitídy. Kanabinoidy (CBD) sa nedávno dostali do popredia v reťazcoch ako súčasť produktov v starostlivosti o pleť. CBD sa stalo modernou ingredienciou, čo inšpiruje mnoho značiek k jej začleňovaniu do svojich výrobkov. Výrobky s CBD sľubujú protizápalové, analgetické a hydratačné účinky, redukciu vrások, alebo inak povedané, poskytujú pomoc s akné, s liečbou ekzémov, psoriázy a iritácie. Vedecké štúdie v tejto oblasti potvrdzujú potenciál CBD v liečbe kožných ochorení, avšak ich rozsah ešte nie je dostatočný (Jhawar a kol., 2019).

V kozmetike je často využívaný aj samotný konopný olej, niektoré značky sa špecifikujú výhradne na použitie tohto druhu oleja. Kozmetické prípravky s konopným olejom sú zamerané hlavne na problematickú pleť s ekzémom či náchylnosťou k akné. Prednosťami konopného oleja sú jeho výborné vstrebávanie sa do pokožky a obsah prospešných aktívnych látok, akými sú nenasýtené mastné kyseliny, chlorofyly a antioxidanty. Konopný olej pokožku hydratuje, ale nezanecháva na nej mastný film, a je hypoalergénny (Sapino a kol., 2005).

Využitie má aj esenciálny (alebo éterický) olej z konopy (Obr. č. 13). Esenciálny olej je zmes prchavých látok ako sú terpény, získava sa destiláciou s vodnou parou z kvetov a listov. Nesie koncentrovanú arómu konopy, a preto má využitie ako prímes do kozmetických výrobkov a v aromaterapii.

                  Obr. č. 13  Zdroj: Kentucky Hempsters: Hemp, 2015.

Inhaláciou pary s obsahom esenciálneho oleja môže byť liečený zápal nosných dutín (Bryndová, 2005). Najprchavejšia frakcia obsahuje monoterpény a seskviterpény (napríklad eugenol, cineol, linalool), z ktorých niektoré majú protirakovinové, analgetické a dezinfekčné účinky 16 alebo podporujú pamäť.

Cieľovými produktami spracovania konopy sú najčastejšie konopný olej alebo vlákno. Podľa toho sa líši výber najvhodnejšej odrody a postupu spracovania rastliny. Z kvetov a listov sa často ďalším spracovaním získava extrakt kanabinoidov. Vedľajšími produktami sú korene, listy, zbytky stoniek, výlisky a sedimentačný kal. Výťažok oleja a vlákna sa líši podľa podnebia a konkrétnej odrody. Kvalitnejšie dlhé konopné vlákna sú vhodné na textílie. Stredné a krátke vlákna sú vhodné na výrobu papiera a iných netkaných textílií (plienky).

Zvyškové vlákna zo stonky sa môžu použiť rozomleté v produktoch ako sú obaly, stavebné materiály. Konopné semienka sú podobné slnečnicovým semienkam, s tým rozdielom, že konopné semienko má okrem endospermu jedlé aj semenné obaly. Obsahujú 35 % oleja, 25 % bielkovín a 20 – 30 % nerozpustnej vlákniny. Môžu obsahovať iba stopy kanabinoidov, ktoré sa do frakcie semienok dostanú kontamináciou z iných častí rastliny. Semienka obsahujú veľmi zdravý olej a takisto proteíny s komplexným obsahom aminokyselín, preto nachádzajú uplatnenie hlavne v potravinárstve. V konopných semenách môžeme nájsť veľa prospešných látok, ako napríklad vitamín A, vitamín C a vitamín E. Obsahujú aj základné minerálne látky (Mg, P, K, S, Zn, Ca, Fe ) a sú dobrým zdrojom mangánu.

Využitie v potravinárstve

Konopný olej je zatiaľ stále najhodnotnejší produkt konopného priemyslu. Primárne sa využíva v studenej kuchyni a ako potravinový doplnok vo forme olejových kapslí. Má príjemnú orieškovú chuť a zaujímavú zelenkastú farbu. Kvôli vysokému obsahu nenasýtených mastných kyselín nie je vhodný na tepelnú úpravu, ale využíva sa na výrobu dresingu, majonézy či zálievky šalátu. Netradičné využitie konopy je v prichucovaní piva (Kolodziejcyk, 2012).

          Jeho najväčším benefitom je vysoký obsah nenasýtených mastných kyselín a mastných kyselín. Okrem toho je zaujímavý aj obsah antioxidantov, vitamínov A a E, ktorý prispieva k jeho zdravotným účinkom – znižuje obsah cholesterolu a krvný tlak, má preventívne účinky proti kardiovaskulárnym ochoreniam a rakovine. Konopné semienka sú konzumované lúpané alebo nelúpané. Vďaka obsahu všetkých esenciálnych aminokyselín a vysokému obsahu nenasýtených mastných kyselín s optimálnym pomerom omega – 6 a omega – 3 sú považované za superpotravinu. Okrem tohto obsahujú mnohé minerálne látky, vitamíny a fenolické látky. Tepelná úprava zvyšuje dostupnosť aktívnych látok, ako sú polyfenoly, uvoľnením týchto látok z bunkovej steny (Babiker a kol., 2020).

Z výliskov konopných semienok sa vyrába konopná múka, použiteľná pri pečení a varení. Jej prídavkom do potravín sa zvyšuje obsah bielkovín a vlákniny, v porovnaní s použitím pšeničnej alebo kukuričnej múky. Takisto je významný obsah fenolických látok, teda antioxidantov. Konopná múka je bezlepková, čiže má využitie v pečive pre celiatikov, napríklad v bezlepkových chleboch alebo sušienkach. Napriek tomu, že prídavok konopnej múky zlepšuje nutričnú hodnotu jedla, má negatívny vplyv na organoleptické vlastnosti. Dodáva jedlu horkú pachuť a tmavozelenú farbu, čo znižuje prijateľnosť výrobkov pre spotrebiteľa (Leonard a kol., 2020).

Obsah základných nutričných látok (%) v semene konopy siatej

                                        Nutričná hodnota na 100 g semena

                                        Tab. č. 2  Zdroj: Lančariková, 2016

Preosiatím konopnej múky sa oddeľuje jemnejšia frakcia, takzvaný konopný proteín. Ten sa stáva zaujímavým hlavne kvôli vysokému obsahu metionínu a arginínu. Arginín je prekurzor pre oxid dusnatý, takže je považovaný za látku prospešnú pre srdce. Komerčne dostupné sú proteínové koncentráty s obsahom proteínu do 70 %, ale obsahujú aj pomerne vysoké množstvo kyseliny fytovej, ktorá je antinutrient a znižuje stráviteľnosť proteínu, a teda funkčnosť (Malomo a kol., 2015).

Využitie v medicíne

Konope sa dnes používa na liečbu najrôznejších zdravotných problémov. Najčastejšie sa používa na úľavu od bolesti u pacientov s rakovinou, chronickými bolesťami alebo bolesťami spojenými so sklerózou multiplex. Konope sa tiež používa na zmiernenie zápalu a na zmiernenie príznakov súvisiacich s neurodegeneratívnymi poruchami, ako je Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba a epilepsia (Koltai, 2020).

Látky zodpovedné za prospešné zdravotné účinky konopy sú kanabinoidy. THC podporuje chuť do jedla, čím pomáha pacientom, ktorí kvôli svojej chorobe pociťujú nechutenstvo, prijímať potrebné živiny. Pacientom podstupujúcim chemoterapiu zase pomáha potlačiť nevoľnosť a potrebu zvracania. Pri liečbe roztrúsenej sklerózy je zase prospešné zmiernenie bolesti a svalových kŕčov. Analgetické účinky THC sa taktiež využívajú pri pacientoch, ktorí trpia na chronické bolesti spôsobené akoukoľvek diagnózou. Nevýhodou látky THC je to, že môže spôsobovať úzkostné stavy, a tým podnecovať psychotické stavy u pacientov. Typická denná dávka pri užívaní THC je 5 – 30 mg/deň. Výskum pri iných ochoreniach je zatiaľ nedostatočný, keďže bolo THC dlhodobo ilegálne (Landa, 2020).

Zaujímavejším a všestrannejším kanabinoidom pri aplikovaní v medicíne je kanabidiol (CBD), ktorý nemá psychoaktívne účinky ako THC a dokonca potláča psychoaktívne účinky THC. Hlavným benefitom užívania CBD sú jeho antipsychotické účinky, a to konkrétne v potláčaní pocitu úzkosti a zlepšovaní kognitívnych funkcií. Dlhodobé užívanie CBD znižuje výskyt panických stavov (Grotenhermen, 2009). Používa sa pri liečbe schizofrénie, kvôli zmierneniu paranojí a halucinácií.

Vďaka antioxidačnému a protizápalovému účinku prispieva k prevencii autoimunitných chorôb, ako sú diabetes mellitus 1. typu alebo artritída. CBD je v dnešnej dobe intenzívne študovaná látka a okrem vymenovaných medicínskych použití má ešte mnoho priaznivých účinkov pri liečbe rôznych ochorení bez závažných vedľajších účinkov.

Využitie v stavebníctve a technickom priemysle

Stavebný materiál z technickej konopy má výborné izolačné vlastnosti. Navyše viaže na seba uhlík. Medzi takýto materiál radíme konopný betón (kompozit z konopy a vápna, materiál vhodný na murovanie alebo izoláciu), konopnú vlnu a drevovláknitú izoláciu. Konopný betón je nehorľavý, odoláva plesniam a baktériám, prirodzene reguluje vlhkosť a má výnimočné tepelné a akustické vlastnosti. V stavebníctve je možné využiť celú stonku konopy. Tvrdá časť stonky je využívaná v materiáloch na budovanie stien (Obr. č. 14), mäkšie časti skôr ako súčasť omietok.

                                                     Obr. č. 14                                                                    

Zdroj: agriculture.ec.europa.eu

Betón s konope je stále viac a viac používaný stavebný materiál kvôli jeho dobrým vlastnostiam a obnoviteľnosti tohto zdroja. V porovnaní s ostatnými stavebnými materiálmi má nižšiu hustotu, dobré akustické, izolačné vlastnosti a vysoké pohlcovanie vlhkosti (Obr. č. 15). Betón s časťami konopy obsahuje okrem 18. rastliny aj vápno a vodu. Jeho využitie je na výrobu tehly, formovanie omietky alebo výplň stien (37).

                                                      Obr. č. 15                                                                                        

Zdroj: našepole.sk

Textilný priemysel je tretím najväčším odvetvím na svete. V dnešnej dobe sa z prírodných rastlinných vlákien najčastejšie využívajú bavlna, juta či ľan, avšak na našom území boli v minulosti najvýznamnejšími zdrojmi vlákna práve ľan a konopa (Obr. č. 16). Pred viac ako storočím začal význam konopy klesať, vzhľadom na rozšírenie dovozu bavlny, a neskôr kvôli výrobe umelých vlákien. Spotrebiteľské trendy v odevnom priemysle sa však stále viac sústreďujú na organické a ekologické materiály. Technické konope je rastlina s vysokou výťažnosťou vlákna, až 36 % zo stonky, respektíve 1 tona vlákna na hektár. Konopné vlákna majú mnoho dobrých vlastností. V porovnaní s ostatnými vláknami sú hlavne aseptické, vysoko absorpčné a hypoalergénne. Ich pevnosť a pružnosť je porovnateľná s ľanovým vláknom. Z technologického hľadiska je možné použiť na spracovanie konopy už existujúce technológie a prístroje na spracovanie ľanového vlákna, čiže by sa pri zvýšenom dopyte o konopný textil nemuseli vyvíjať nové postupy (Schumacher a kol., 2020).

                Obr. č. 16  Zdroj: agriculture.ec.europa.eu

Automobilový priemysel. Viaceré veľké európske automobilky používajú konopné vlákna v interiéroch svojich áut. Konopa je ľahká a trvácna. Prvý pokus použiť konopu v aute urobil už Henry Ford, ktorý prišiel s myšlienkou auta s konštrukciou z konopy a poháňaným biopalivom taktiež z konopy. Použitím ľahkých biomateriálov sa zníži emisia CO2 a zvýši dojazd vozidla. Zázračné vlastnosti konopy sú využité aj v Porche 718 Cayman GT4 Clubsport, ktoré má dvere zo zmesi ľanu a konopy. Taktiež Renew Sports Cars uviedli na trh na mieru vyrobené autá kompletne z konopy. Francúzska národná železničná spoločnosť SNCF v projekte z roku 2020 oslovila konopný sektor ohľadom možnosti použitia konopného vlákna v častiach vlakov.

Konopa je jedna z rastlinných surovín, ktoré sa môžu použiť pri výrobe rozložiteľných obalových materiálov, čo pomôže pri znižovaní plastového odpadu. V roku 2018 bolo z nového plastu uvedeného na trhu EÚ 40 % obalového materiálu.

Náhrada dreva: Zrelé konopné steblo má 60 – 70 % celulózy. Drevo obsahuje 40 %. Konopnému steblu trvá 5 mesiacov dozrieť, drevu to trvá roky (Obr. č. 17), preto priemyselné pestovanie konopy vynesie na hektár štyrikrát viac buničiny ako výsadba stromov. Papier z konopy sa dá recyklovať 7 až 8krát, kým papier z dreva 3 až 5. Konopný papier nepotrebuje toxické chemikálie na bielenie.

Nadzemná časť konopy siatej má aj výborné izolačné vlastností, ale zatiaľ na Slovensku nemá na stavebnom trhu uplatnenie.

Energetické hľadisko. Z energetického hľadiska je konopa zaujímavá pre biomasu. Rastie rýchlo a viaže veľa uhlíka, ktorý sa dá premeniť na energiu.

                      Obr. č. 17  Zdroj: agriculture.ec.europa.eu

Konopa je mnohoúčelová rastlina, ktorá môže slúžiť ako zdroj:

• Výživy a zdraviu prospešných potravín.
• Kozmetiky, textílií, papiera.
• Stavebný a izolačný materiál v stavebníctve.
• Rozložiteľný a recyklovateľný biomateriál, ako náhrada plastov.
• Biomasa ako zdroj energie.

Ale nejde len o využitie. Aj samotné pestovanie prináša ďalšie benefity.

Liečivé účinky

Napriek prítomnosti viacerých liečivých komponentov v konope, za najdôležitejšiu považujeme prítomnosť esenciálnych mastných kyselín. Konopný olej obsahuje viac ako 80 % polynenasýtených mastných kyselín (PUFA), je bohatým zdrojom kyseliny alfa – linolénovej (ALA, omega – 3), ktorej obsahuje asi 15 – 30 % a kyseliny linolovej, (LA, omega – 6), ktorej obsahuje asi 45 – 60 %. Nedostatok PUFA v membránach nervových buniek centrálneho nervového systému sa spája s viacerými neurodegeneratívnymi ochoreniami, akými je napr. Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba.

Pomer omega – 6 / omega – 3 mastných kyselín v konopnom oleji (2:1 až 3:1) je optimálny pre ľudské zdravie. Ak sa tento pomer posunie výrazne v prospech omega – 6 mastných kyselín (ako majú mnohé iné bežne používané rastlinné oleje), môžu v organizme prevážiť zápalové procesy, čo môže zhoršiť akékoľvek zápalové ochorenie od artritídy až po aterosklerózu. Naopak, výrazný nadbytok omega – 3 mastných kyselín (čo je v praxi veľká rarita), môže spôsobiť relatívny nedostatok omega – 6 mastných kyselín. To zase môžu negatívne pocítiť pacienti s atopickou dermatitídou alebo psoriázou.

Samotné konopné semienko obsahuje asi 30 % oleja, 25 % proteínov, významné množstvo vlákniny, terpény, steroly a viaceré vitamíny a minerály. Terpény konopy, napriek ich prítomnosti v stopových množstvách, môžu k celkovému liečivému účinku najmä esenciálnych mastných kyselín prispievať svojimi protizápalovými, antialergickými alebo cytoprotektívnymi vlastnosťami. Významný je aj obsah vitamínu E, ktorý sa v konopných produktoch nachádza vo forme gama (gama – tokoferol).

Predpokladá sa, že táto forma vitamínu E je v prevencii koronárnej artériovej choroby omnoho účinnejšia ako forma alfa, známa z výživových doplnkov. Navyše gama – tokoferol v čreve blokuje peroxidáciu lipidov a znižuje tvorbu mutagénnych peroxidových produktov, čím významne prispieva k prevencii rakoviny hrubého čreva (konopnafarmaliptov.sk).

Možnosti využitia pri prevencii a možnej liečbe:

• Konopa má tiež preukázateľne pozitívne účinky na kvalitu pokožky, nechtov a vlasov. Pri pravidelnej konzumácii asi 15 – 30 ml konopného oleja denne môžeme asi o 2 – 4 týždne pozorovať zlepšenie stavu pokožky, o 2 – 4 mesiace nechtov a o 6 – 8 mesiacov aj vlasov, ktoré sa stávajú silnejšími a odolnejšími Významné zlepšenie stavu pokožky sa pozorovalo aj u pacientov s atopickou dermatitídou, akné, psoriázou a inými kožnými chorobami.
• Významné zlepšenie stavu pokožky sa pozorovalo aj u pacientov s atopickou dermatitídou, akné, psoriázou a inými kožnými chorobami. Pacienti udávali najmä úľavu od svrbenia a významné zlepšenie hydratácie pokožky.
• Protizápalový účinok esenciálnych mastných kyselín konopy má široké využitie: od zápalových ochorení kĺbov až po zápaly čreva alebo žlčníka. Konopa upokojuje rozbúrené hormóny. Konopné semeno ako jediné z pomedzi olejnatých semien obsahuje GLA (kyselinu gama-inolénovú). Táto sa v štúdiách ukázala byť dobrým riešením pre predmenštruačný syndróm aj menopauzálne príznaky.

·       Konopa a ateroskleróza. PUFA a ich metabolity pozitívne ovplyvňujú lipidový profil jedinca, znižujú krvný tlak, a tým významne prispievajú k prevencii aterosklerózy a jej komplikácií (infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda a pod.). Tento účinok bol pozorovaný aj u pacientov scukrovkou 2. typu, keď denný príjem 10 ml konopného oleja signifikantne znižoval hladinu LDL cholesterolu, triglyceridov, cukru aj glykovaného hemoglobínu v krvi. Rovnako konopa u týchto pacientov pomáhala zvýšiť hladinu “dobrého” HDL cholesterolu. 

·       Konopa a obličkové ochorenia. Je známe, že pri obličkových ochoreniach má, popri znižovaní množstva prijatých bielkovín, zmysel sústrediť sa skoro výlučne na bielkoviny rastlinné. V experimentoch na zvieratách sa pozoroval veľmi pozitívny vplyv konopného proteínu na spomalenie vývoja obličkového ochorenia a jeho kardiovaskulárnych komplikácií. Konopa a jej proteín v experimente zlepšoval funkciu obličieka zmierňoval patologický nález na obličke

·       Konopa a celiakia. Konopná bielkovina je vzhľadom na absenciu lepku vhodná aj pre celiatikov. Na záver treba zdôrazniť, že účinky konopy a jej produkty dokážu naplno rozvinúť svoj liečivý potenciál najmä pri pravidelnom používaní a nie pri nárazovej konzumácii vysokých dávok.

Konopná bielkovina je vzhľadom na absenciu lepku vhodná aj pre celiatikov.

Konopný čaj je vyrábaný z konopnej sušiny obsahujúcej listy, semienka a kvety. Čaj z mladej konopy je tiež najlepším doplnkom vitamínov a chlorofylu. Chlorofyl je prírodný zdroj antioxidantov, ktoré v tele pomáhajú bojovať s nestabilnými elektrónmi, ktoré sú výsledkom oxidácie a môžu spôsobovať rôzne choroby. 

Výrobky

Spektrum výrobkov z konope je veľmi široké, dá sa z neho vyrobiť až 25 tisíc stopercentne recyklovateľných výrobkov. V západných krajinách sa technické konope bežne pestuje a spracováva.

U nás je všetko vo fáze výskumu, skúšobnej výroby a skúšobného pestovania. Hoci máme voči konope veľmi benevolentný vzťah, produkty netechnického konope sú u nás stále skôr netradičné, hoci ide o úplne bežnú vec.

Základnou využiteľnou surovinou je biomasa a semeno. Najväčšie využitie majú dlhé a pevné stonky, ktoré sa využívajú v textilnom priemysle (konopná látka). Tiež sú veľmi využívané pre svoje olejnaté semienka. Stonka je vhodným príkladom pre výrobu biopalív – benzín, brikety, drevené uhlie, metanol alebo elektrina.

 Celulózu hemicelulózu, ktorá sa nachádza v dreni, možno premeniť na alkoholové palivo. Konope sa dá však využiť na ďalšie výrobky. Konope sa dá využiť v potravinárstve, v chemickom a textilnom priemysle, samozrejme v lekárstve, kozmetike a pod. Konopné semená obsahujú 30 – 35% vysychavého oleja s vysokým zastúpením mastných kyselín. Konopný olej, získaný lisovaním z konopných semien, sa dá využiť ako motorové palivo, na výrobu farieb a lakov, tiež v oblasti potravinárstva. Konopné semeno sa veľmi využíva v potravinárstve a u chovateľov vtáctva (veľmi dobré krmivo). Olej získaný zo semienok sa používa v kozmetike, potravinách, na výrobu mazadiel, mydiel a farieb. Je všestranne využiteľná bylina. Toto konope neobsahuje alebo obsahuje veľmi nízke percento THC.

U nás sa konope siate využíva najviac pre netkaný textil (Obr. č. 18), papierenský a automobilový priemysel a pre stavebné účely. Významné je využitie drevitej hmoty (pazderia) pre energetické využitie vo forme biopeletiek. Môže sa s nimi kúriť napríklad v krbových kachliach, krboch aj v iných kachliach či kotloch na tuhé palivá. Brikety sú lisované bez akéhokoľvek spojiva, takže neobsahujú žiadne škodlivé látky. Majú tvar valca s priemerom 6,5 cm. Výhrevnosť je asi 16,5 MJ / kg pri vlhkosti 9% (Farkašová, 2011).

                      Obr. č. 18  Zdroj: Havrlentová, 2018

Primárne produkty výroby v ére histórie až po súčasnosť

• Lode a povrazy. Väčšina lodných plachiet už od 5. storočia p. n. l. až do roku 1946 bola vyrábaná z konope. Mimo lodných plachiet prakticky všetky lanové, rybárske siete, vlajky, ochranné plachty a kúdeľ, tiež obleky námorníkov vrátane nití, a dokonca aj topánky, sa vyrábali z konope. Lodné grafy, denníky, Biblie boli všeobecne vyrábané z konope. Najväčším svetovým vývozcom najkvalitnejších konopných lán bolo Rusko.
• Látky a tkaniny. 80 % všetkých tkanín pred rokom 1946, odevy, stany, pokrývky, závesy, prešívané deky, posteľná bielizeň, uteráky, plienky atď. sa vyrábali z konope. Skutočnosť, že konope je jemnejšia ako bavlna, teplejšia ako bavlna, absorbuje viac vody ako bavlna, má 3krát väčšiu pevnosť ako bavlna a je mnohonásobne trvanlivejšia, bola našim predkom veľmi dobre známa. Odevy z konope v lete príjemne chladili a v zime hriali (Obr. č. 19). Plnili aj ochrannú funkciu biopoľa a zároveň pomáhali zachovávať zdravie. Približne polovica všetkých chemikálií používaných v Spojených štátoch amerických v poľnohospodárstve je spotrebovaná pri pestovaní bavlny. Konope žiadne chemikálie nepotrebuje, pretože nemá prakticky žiadnych nepriateľov z radov burín ani hmyzu.

Obr. č. 19                                                                                                                                                   Zdroj: agriculture.ec.europa.eu

• Papier. 75 – 90% svetovej produkcie pred rokom 1946 bolo vyrábaných z konope. Výroba konopného papiera (Obr. č. 20) je mnohonásobne lacnejšia ako papier drevitý, na jeho výrobu je možné recyklovať spätne aj konopné látky. Naši predkovia boli príliš šetrní na to, aby niečo vyhadzovali, a všetky odpady a staré odevy sa používali znova na výrobu papiera.

     Obr. č. 20                                                                                                                                                         Zdroj: agriculture.ec.europa.eu

• Maliarske plátna. Konope je perfektný archívny materiál. Obrazy Rembrandta, Van Gogha a ďalších boli namaľované hlavne na konopných plátnach. Pevné a lesklé konopné plátno ľahko odoláva teplu, plesni, hmyzu a nie je poškodzované svetlom. Olejové maľby na konopnom plátne zostávajú v dobrom stave po stáročia.
• Farby a laky. Po tisíce rokov sa prakticky všetky dobré farby a laky vyrábali z konopného semenného oleja.
• Jedlé oleje a bielkoviny. Konopné semená boli bežne používané v kašiach, polievkach a ovsených zmesiach prakticky všetkými ľuďmi sveta až do 20. storočia. Konopné semeno môže byť lisované na rastlinný olej alebo môže byť naklíčené a použité do šalátov či priamo na varenie. Bielkoviny konopného semena sú jedny z najjemnejších, najkomplexnejších a najvhodnejších rastlinných bielkovín pre človeka.
• Stavebné materiály a bývanie. Konope je stavebný materiál, ktorý by mohol nahradiť drevo pri výrobe lepenky, drevotriesky a betónových panelov, pretože jeden aker konope vyprodukuje toľko buničiny ako 4,1 akra stromov. Konope je praktický a lacný stavebný materiál so skvelými tepelnými a zvukovo izolačnými vlastnosťami. Aj plastové vodovodné potrubie, ako je PVC alebo PE, môže byť vyrábané z obnoviteľnej konopnej buničiny. Môžete si predstaviť dom budúcnosti postavený z konopných panelov, opatrený konopným vodovodným potrubím, vymaľovaný farbami a zariadený nábytkom a ďalším vybavením vyrobeným z obnoviteľného zdroja číslo jedna – z konope.
• V staviteľstve nemusíme na naplnenie zelenej dohody čakať do roku 2050. Môžeme ju naplniť už dnes! Tie skutočné spôsoby, ako to dosiahnuť však pre elity nie sú finančne atraktívne. Konopné steny sú zvukotesné, pôsobia ako izolačná vrstva a sú tiež extrémne ohňovzdorné. Stena z konopných vlákien zostala štyri hodiny v ohni pri 360°C a nezhorela.
• Ekonomická stabilita a zisk. V dobách najväčšieho rozkvetu konopného priemyslu stála bavlnená košeľa 100 až 200 dolárov, zatiaľ čo konopná 0,50 až 1 dolár. Ľudia mali možnosť vybrať si takú bielizeň založenú na špecifických vlastnostiach vlákna, aké si priali. Keby bolo legálne používanie konope, mohli by ste dnes vaše košele, nohavice a iné oblečenie ešte odovzdávať svojim vnukom. Dokonca aj dnes americké colné úrady nepovoľujú dovoz oblečenia, ktoré obsahuje viac ako 55 % konope. Konope rastie niekoľkonásobne rýchlejšie ako stromy. Takýto rýchly rast je možný vtedy, ak sám potrebuje nejaký kvalitný stavebný materiál. Tým je pre neho uhlík. Hádajte, odkiaľ ho berie? Áno, presne, z oxidu uhličitého CO2, obsiahnutého v ovzduší. Použitím konope teda nielen že CO2 neprodukujeme, my ho dokonca spotrebovávame. Konope môžeme, snáď okrem Antarktídy, pestovať kdekoľvek. Emisie na dopravu tak takmer odpadajú. Po skončení stavby ho môžeme znova použiť či kompostovať.

Vhodnosť a pôdno-klimatické podmienky

Klimatické nároky

I keď je konopu možné pestovať v značnom rozpätí zemepisnej šírky, v porovnaní s ľanom vyžaduje podstatne teplejšie oblasti. Pre svoj nerušený vývin potrebuje konopa dostatočne teplé podnebie, mladým rastlinám škodia mrazy pod – 4°C, a primerane vlhké počasie.

V minulosti tradičnými konopiarskymi regiónmi boli južné a východné Slovensko (Obr. č. 21), ktoré spĺňali vyššie teplotné nároky najmä bývalých odrôd najkvalitnejšej južnej formy – vyžadujúcich teplotnú konštantu 22 – 28°C, i keď pre tvorbu vlákien postačovala aj suma 18 – 20°C. Z uvedeného vyplýva, že najvyšším a najkvalitnejším odrodám konopy neskorého a stredne neskorého typu sa najlepšie darí v kukuričnej výrobnej oblasti, avšak nižšie a skoršie odrody stredoruskej a prechodnej formy sú menej náročné a dozrievajú aj v teplotne miernejšom podnebí repnej výrobnej oblasti, prípadne aj severnejšie.

Na sucho je konopa zvyčajne citlivá iba v počiatočnom období, avšak v prípade dlhšie trvajúcej suchej periódy ostávajú rastliny a stonky nízke. Na vytvorenie 1 kg suchej hmoty spotrebuje konopa až 700 litrov vody, čo je poldruha až dvojnásobok adekvátnej potreby pšenice, ovsa, či ďalších obilnín. V priebehu vegetačného obdobia vyžaduje konopa sumu zrážok 250  –  300 mm, celkovo za rok nie menej ako 500 mm.

Nechránené polohy v oblastiach so silnými a prudkými vetrami úspešnému pestovaniu konopy neprajú. Straty vody z pôdy sú privysoké a konopa trpí suchom, stonky a následne i vlákna sú kratšie a pre odolávanie častému vetru sú vlákna príliš drsné. Nižšiu kvalitu vlákien poskytujú aj stonky z krivo rastúcich jedincov, naklonených v mladšej fáze príležitostným vetrom. Hoci konopa nie je náchylná na poliehanie, silná víchrica dokáže porast úplne zlikvidovať.

     Vhodnosť poľnohospodárskych pôd na pestovanie konopy siatej v %

Zdroj: VÚPOP

Obr. č. 21                                                                                                                                   Zdroj: VÚPOP

Pôdne nároky

Na pôdu pomerne nenáročná, nevyhovujú jej len extrémne ľahké alebo ťažké zamokrené pôdy a vysoký dôraz sa kladie na citlivosť podorničia. Existuje tiež rozdiel medzi nárokmi konopy pestovanej na vlákno či semeno.

Vyžaduje hlboké pôdy, najlepšie stredne ťažké až ťažšie, priepustné a výhrevné pôdy s optimálnym rozpätím pôdnej reakcie 6,0 – 7,5 pH. Má značné požiadavky na humus i vápnik v pôde, s hladinou spodnej vody hlbšie ako 0,80 m pod povrchom a je citlivejšia na kyslejšiu reakciu ako na obsah uhličitanov vápnika a horčíka. Zvyčajne ide o humózne, naplavené pôdy, nekamenisté, neštrkovité, nezamokrené, nezhutnené a nezasolené.

Z pôdnych typov sú najvhodnejšie čiernice, černozeme a fluvizeme, vhodné sú aj hnedozeme a kambizeme. Pri naplnení zmienených podmienok môžu byť vhodné aj rendziny a pararendziny, skôr však pre konopu na semeno. Pre nízky obsah humusu sú luvizeme a regozeme pre konopu menej vhodné až nevhodné, avšak pestovanie konopy na vlákno sa pre pokles pevnosti vlákna neodporúča ani pri veľmi vysokom obsahu organickej hmoty v pôde (Zdroj: VÚPOP).

K oblastiam, ktoré sú pre pestovanie konopy najvhodnejšie, označujú výstupy Výskumného ústavu pôdnej úrodnosti Podunajskú nížinu, Chvojnícku pahorkatinu a Východoslovenskú nížinu (Pekárová, 2011). K vhodným oblastiam sa pritom zaraďuje Myjavská pahorkatina, severovýchodná časť Podunajskej pahorkatiny, Juhoslovenská kotlina, Hornonitrianska kotlina, Košická kotlina, Východoslovenská pahorkatina a Ondavská vrchovina.

Možno ju pestovať v polohách s nadmorskou výškou v priemere okolo 900 metrov nad morom. Vyhovujú jej regióny s ročným priemerom teplôt okolo 8°C, s ročným úhrnom zrážok 600 – 800 mm (Kováč a kol., 2003). Výkonnejšie pôdne prostredie nížinných oblastí s úrodnými živinami lepšie zásobenými pôdami eliminuje nedostatok vlahy a vyššie napadnutie škodcami a prostredie vyšších oblastí, aj keď s lepšou vlahovou bilanciou a menším tlakom škodcov, je viac handikepované nižšou pôdnou úrodnosťou a nižším príkonom energie (Zubal, 2004).

          Z analýzy vplyvu jednotlivých pôdnych parametrov na produkčnú schopnosť vyplýva, že na miernych svahoch (do 7°) sa úrodotvorný potenciál oproti rovinám znižuje o 10 % a na stredných svahoch až o 15 %. Na pôdach, ktoré sú stredne erodované, je predpoklad zníženia úrod o 17,8%, na silno erodovaných pôdach o 22,3% a veľmi silno erodovaných pôdach až o 30,4%. Badateľný je aj úbytok produkcie so zhoršujúcimi sa klimatickými pomermi. Tak napr. v klimatickom regióne veľmi chladnom, vlhkom je potenciál úrod oproti regiónu veľmi teplému a veľmi suchému nižší až o 33%.

Pestovaním energetických rastlín sa neznižuje úrodnosť pôdy. Po ukončení pestovania tieto rastliny zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom stave, s pozitívnou bilanciou živín. Nehovoriac o zabránení výraznejšej veternej a vodnej erózii, vyparovaniu vody a odnosu živín. Navyše trvácne porasty energetických rastlín stabilizujú odtok vody z územia. Z hľadiska hospodárskeho významu sa dokonca odporúča pestovať takého plodiny aj na pôdach s nižšou kvalitou. Pre pestovanie energetických rastlín je tak možné využívať nielen nevyužitú poľnohospodársku pôdu, ale aj pôdu menej kvalitnú napr. okolo ciest alebo pôdu kontaminovanú (Porváz, 2018).

Legislatíva

V minulosti bola konopa v svetovom priemysle nenahraditeľná. Ročenka amerického ministerstva hospodárstva v roku 1913 písala o konope ako o najstaršej pestovanej plodine, ktorá zlepšuje kvalitu pôdy a produkuje jedno z najsilnejších a najtrvácnejších vlákien (Obr. č. 22). Avšak v roku 1937 bol v USA schválený Marihuanový daňový zákon, s cieľom zakázať rekreačné použitie konope, dôsledkom ktorého sa stalo aj pestovanie technického konope zakázaným. V roku 1961 došlo k celosvetovému zákazu pestovania konope podľa jednotného dohovoru OSN o omamných látkach. To malo za výsledok šľachtenia odrôd so zníženým obsahom psychoaktívneho Δ9 – tetrahydrokanabinolu (THC) a v 80. rokoch vznikol pojem technické konope. Podľa nariadenia Európskej únie rovnako ako vlády Slovenskej republiky  Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch a napríklad Zákon Českej republiky č. 463/2013 Zb. o zozname návykových látok sa ako technické konope označuje registrovaná odroda, v ktorej zastúpenie psychoaktívneho THC nepresahuje 0,3 % hmotnosti suchej rastliny.

Obr. č. 22                                                                                                                    Zdroj: www.ilovecbd.sk

Technické konope môže byť pestované na území o výmere do 100 m2 bez povolenia. Odrody s obsahom THC nad 0,3 % podľa tohto nariadenia môžu pestovať iba licencovaní pestovatelia (Zákon č.167).

Dňa 6. 3. 2009 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnený Zákon č. 77/2009 Z. z. z 11. februára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, upravuje podmienky na pestovanie, výrobu, kontrolu, veľkodistribúciu, výdaj, používanie na vedecké, výskumné, výučbové a expertízne činnosti, na dovoz, vývoz a tranzit omamných látok, psychotropných látok a prípravkov. Zákon zjednodušuje legislatívne podmienky pestovania oprávnených odrôd konopy siatej s obsahom THC < 0,2 %. Za oprávnené odrody konopy na poskytnutie priamych platieb sa v zmysle § 15 ods. 3 tohto zákona a čl. 33 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 považujú odrody uvedené v spoločnom katalógu odrôd Európskeho spoločenstva s výnimkou odrôd Finola a Tiborszallasi.

Novela zákona nadobudla účinnosť 1. apríla 2009. Novela zákona v § 15 rozlišuje dva systémy pestovania konopy: a) zjednodušený spôsob  –  bez povolenia, 11 b) pôvodný spôsob  –  na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva SR.

Psychotropnými látkami – sú podľa § 2 ods. 2 Zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky, pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami.

Pestovanie konopy je podľa § 15 ods. 2 tohto zákona na území Slovenskej republiky zakázané s výnimkou pestovania na výskumné alebo priemyselné účely. Dovoz a vývoz konopy je zakázaný, s výnimkou dovozu konopných semien. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že na účely zisťovania prípadov nelegálneho pestovania konopy prebiehajú monitorovacie akcie.

Zistené a nedovolené prípady pestovania konopy sa riešia tak, že konopa je priamo na mieste zlikvidovaná fytoinšpektorom za účasti polície. V roku 2005 bol prijatý nový Trestný zákon a trestný poriadok, v ktorom sa rozširuje využívanie alternatívnych trestov. V prípade prechovávania drogy pre osobnú potrebu môže byť udelený trest domáceho väzenia alebo trest vo forme verejnoprospešných prác.

Novela zákona v § 15 rozlišuje dva systémy pestovania konopy: a) zjednodušený spôsob  –  bez povolenia, 11 b) pôvodný spôsob  –  na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva SR. Vyššie uvedené oprávnené odrody konopy môže v zmysle § 15 ods. 3 pestovať každý poľnohospodár bez povolenia, ak je v zmysle nariadenia vlády č. 20/2009 Z. z. oprávnený na poskytnutie priamych podpôr a v roku, v ktorom chce tieto odrody konopy pestovať, pred výsevom podá na Poľnohospodársku platobnú agentúru (PPA) jednotnú žiadosť o poskytnutie priamych platieb. Okrem všeobecných podmienok vyplývajúcich z nariadenia vlády č. 20/2009 Z. z. upozorňujeme na splnenie špecifických podmienok. V zmysle § 9 ods. 2, ak žiadateľ pestuje konopu siatu, prílohou k jednotnej žiadosti podľa odseku 1 sú tiež: a) uznávací list o uznaní osiva konopy siatej vrátane oficiálnej návesky osiva, prípadne ich úradne overené kópie, b) údaj o množstve použitého osiva v kg. ha – 1. Podľa § 11 ods. 7, ak žiadateľ pestuje konopu siatu, je povinný:

a) najneskôr do troch dní oznámiť začiatok kvitnutia konopy siatej,

b) pestovať konopu siatu za bežných vegetačných podmienok ,

c) vyhlásenie pestovateľa konopy, ktorý pestoval konopu v minulom roku, že v    príslušnom roku nebude konopu pestovať.

• V rámci spoločného trhu EÚ je možné bezbariérové obchodovanie so semenom a slamou všetkých odrôd uvedených v Spoločnom katalógu odrôd ES. Základný právny rámec v EÚ pre poľnohospodárske komodity (napr. konope).
• (Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami).
• Smernica Rady 2002/53/ES o spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov.
• Článkom 189 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 sa v súčasnosti vzťahuje na všetok dovoz konopy požiadavka na dovoznú licenciu.
• Nariadenie (EÚ) 2021/2115, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP).
• Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1237 a vykonávacie nariadenie EÚ 2016/1239, ktorými sa stanovujú pravidlá týkajúce sa dovozných licencií pre konopu.

Pokusy výsadby na Slovensku

Poľné pokusy na stanovištiach Výskumného ústavu agroekológie Michalovce s konopou siatou prebiehali v rokoch 2009 – 2011 s odrodou Bialobrzeskie (poľského pôvodu), v roku 2010 a 2011 prebiehali testy odrody francúzskeho pôvodu Felina, Santhica, Epsilon A Futuraa, za účelom dopestovania biomasy pre energetické účely (spaľovanie).

Pokus bol založený na experimentálnom pracovisku CVRV – Výskumného ústavu agroekológie Michalovce v Milhostove na fluvizemi glejovej v bezzávlahových podmienkach. Maloparcelkový poľný pokus bol založený podľa metodológie exaktných maloparcelových pokusov v štyroch opakovaniach s náhodným (randomizovaným) usporiadaním variantov. V pokuse sa sledovali tri varianty výživy:

• V roku 2009 boli testované odrodu Bialobrzeskie (poľský pôvod).
• V rokoch 2010 a 2011 odrody Bialobrzeskie (poľský pôvod), Felina, Santhica, Epsilon A Futuraa (francúzsky pôvod).
• V roku 2011 bol pôvodný metodický zámer rozšírený a doplnený o určenie termických vlastností. Termické parametre nadzemnej biomasy pre účely spaľovania.

Závery dosiahnutej pokusnej výsadby na Slovensku:

• Na fluvizemi glejovej v ročníku 2010 pri pestovaní konopy siatej odrody Bialobrzeskie sme dosiahli priemernú úrodu nadzemnej biomasy 13,6 t.ha–1 v absolútnej sušine pri jednokosnom využití plodiny. Pre účely spaľovania môžeme považovať dosiahnutú úrodu za dostatočne vysokú.
• V ročníku 2010 pri diferencovanej výžive testovali aj odrody francúzskeho pôvodu (Felina, Santhica, Epsilon A Futuraa). Priemerná dosiahnutá úroda nadzemnej biomasy týchto odrôd bola 13,9 t.ha–1 v absolútnej sušine. S výnimkou odrody Epsilon boli úrody ostatných odrôd francúzskeho pôvodu porovnateľné s odrodou Bialobrzeskie. Najvyššia úroda biomasy konopy siatej v absolútnej sušiny bola dosiahnutá pri odrode Futuraa, keď v priemere za všetky diferencované úrovne výživy bola úroda 32 15,3 t.ha–1.
• V ročníku 2011 produkcia sušiny jednotlivých hodnotených odrôd korešpondovala s intenzitou výživy podobne ako v roku 2010. Priemerná úroda nadzemnej biomasy na variantoch hnojených dusíkom bola 19,9 t.ha–1.
• V roku 2010 sme v diferencovaných podmienkach výživy hodnotili aj termické vlastnosti fytomasy konopy siatej. Diferencovaná hladina výživy sa neprejavila ako faktor zvyšujúci hodnoty spalného tepla a výhrevnosti z jednotky hmotnosti vypestovanej biomasy.
• Vplyv diferencovanej úrovne hnojenia u konopy siatej na obsah emisií bol rozdielny. Najnižší obsah síry (0,03 %) bol zistený pri strednej úrovni hnojenia. Obsah popola bol nižší na intenzívnejšie hnojených variantoch, ako na variante s najnižšou kontrolou hnojenia.
• Kalkulácia nákladov: Na základe dosiahnutých výsledkov je pestovanie konopy siatej na energetické účely efektívne. Dosiahnutý zisk pri najintenzívnejšej úrovni výživy bol v rentabilite nákladov 42,19 %. Najnižší zisk bol dosiahnutý pri najnižšej úrovni výživy na úrovni rentability nákladov 36,35 % (Porváz a kol., 2011).

Záver

Pestovanie energetických rastlín na Slovensku dodnes stagnuje a zvyšovanie pestovateľských plôch pre biomasu naďalej prebieha pomalým tempom. Dôležitým momentom pri zavádzaní energetických rastlín do poľnohospodárskeho podniku je optimalizácia pestovateľských podmienok, ktorá je rozhodujúcim faktorom efektívneho využitia vkladov v trhovo orientovaných systémoch rastlinnej výroby. Pestovanie energetických plodín je jednou z ciest ako diverzifikovať poľnohospodársku výrobu s cieľom rozšírenia portfólia predaja problémových poľnohospodárskych komodít a výrobkov.

Jednou zo staronových plodín pestovaných v minulosti na Slovensku je konopa siata Cannabis sativa L., ktorá patrí medzi technické plodiny, ktoré by sa mohli využiť pre účely spaľovania, výrobu priemyselného stavebného materiálu, alebo výrobu oleja pre potravinársky priemysel. Dosiahnuté výsledky za uplynulé roky poukazujú na možnosti využitia konopy siatej na energetické využitie, či už ako zdroja na výrobu tepla, elektrickej energie, prípadne pre kombinovanú výrobu. Z toho dôvodu je konopa siata perspektívna plodina pre poľnohospodársku prvovýrobu (Porváz a kol., 2011).

Použitá literatúra:

Babiker, Elfadıl E., Uslu Nurhan, Juhami Al Fahad, Ahmed Mohamed Isam A., Ghafoor Kashif, Özcan Mehmet Musa, Almusallam Ibrahim A., Effect of roasting on antioxidative properties, polyphenol profile and fatty acids composition of hemp (Cannabis sativa L.) seeds. LWT (online). 2020, 110537 (accessed. 2020-11-23). ISSN 00236438.

Bryndová, B. Esenciální olej: další poklad skrytý v konopí. Bushka.cz (online). (cit. 2021-07-01). 2005. Dostupné z: http://www.bushka.cz/archiv/esence.html.

Christelle, Andre M., Hausman Jean Francois and Guerriero Gea. Cannabis sativa: The plant of the thousand and one molecules. Frontiers in Plant Science (online). 2016, 7(FEB2016) (accessed. 2021-03-01). ISSN 1664462X.

Farkašová, Katarína. Ekologické a produkčné aspekty pestovania plodín z hľadiska tvorby biomasy. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Diplomová práca. 2011. 76 s.

Furst, P. T. Halucinogeny a kultura. Praha: Maťa; Dgarmagaia. 1996.

Grotenhermen, Franjo. Konopí jako lék. Olomouc: FONTÁNA, 2009. ISBN 978- 80-7336-552-3.

Havrlentová, M., RNDr., PhD.: Unikátna konopa siata. Quark, článok. URL: https://www.quark.sk/unikatna-konopa-siata/.

HEMPTECH. Konope v priemysle: praktické produkty: od papiera cez plasty ku kozmetike. 1999.

House, James D., Neufeld Jason and Leson Gero. Evaluating the Quality of Protein from Hemp Seed (Cannabis sativa L.) Products Through the use of the Protein Digestibility-Corrected Amino Acid Score Method. Journal of agricultural and food chemistry (online). 2010, 58(22), 11801–11807 (accessed. 2021-08-03).

Jhawar, Nikita, Schoenberg Elizabeth, Wang Jordan and Saedi Nazanin. The growing trend of cannabidiol in skincare products. Clinics in Dermatology (online). 2019, 37(3), 279–281 (accessed. 2020-12-20). ISSN 18791131.

Kalina, Kamil. Drogy a drogové závislosti: mezioborový přístup 2. Monografie (Úřad vlády ČR), no. 1. Praha: Úřad vlády České republiky, 2003. ISBN 80-86734-05-6.

Kentucky, Hempsters: Hemp 101: What Is Hemp, What’s It Used for, and Why Is It Illegal? Článok, Júl 2015. URL: bit.ly/3ZH9a76.

Kohútová, Darina, Bc., Komplexní zpracování technického konopí a využití izolovaných frakcí, Fakulta chemická. Ústav chémie potravín a biotechnológií v Brne. 2021. 82 s.

Koltai, Hinanit and Dvora, NAMDAR. Cannabis Phytomolecule “Entourage”: From Domestication to Medical Use (online). B.m.: Elsevier Ltd. 1. October 2020 (accessed. 2020-12-19). ISSN 13601385.

Kolodziejcyk, P., OZIMEK, L., Kozlowska, J. The application of flax and hemp seeds in food, animal feed and cosmetics production. In: Handbook of Natural Fibres (online). B. m.: Elsevier, 2012.

 

Lančaričová, Andrea, PhD., Zázraky zo slovenských záhrad, polí a lúk – Konope. Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum /NPPC/, Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany, Veda na dosah, 2016.

Landa, Leoš. Léčebné konopí v současné medicínské praxi. Praha: Grada Publishing, 2020. ISBN 978-80-247-3967-0.

Leonard, William, Zhang Pangzhen, Ying Danyang, Fang Zhongxiang. Hempseed in food industry: Nutritional value, health benefits, and industrial applications. Comprehensive Reviews in Food Science and Food Safety (online). 2020, 19(1), 282–308 (accessed. 2021-08-01). ISSN 1541-4337.

Malomo, Sunday A., Aluko, Rotimi E., Conversion of a low protein hemp seed meal into a functional protein concentrate through enzymatic digestion of fibre coupled with membrane ultrafiltration. Innovative Food Science and Emerging Technologies (online). 2015, 31, 151–159 (accessed. 2020-11-23). ISSN 14668564.

Miovský, Michal., Konopí a konopné drogy, Vydavateľstvo Grada, 2008, 548 s. ISBN 8024708652. 

PEKÁROVÁ, E. 2011. Vhodnosť pôdno-klimatických podmienok Slovenska pre konopu siatu. In: Naše Pole, roč. 15, 2011, č. 6, s. 25 – 26.

Porváz. Pavol. Význam a pestovanie konopy siatej Cannabis sativa L. Preenergetické účely na Slovensku Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany. Výskumný ústav agroekológie. Michalovce 2011. ISBN 9788089417360.

Porváz, Pavol., Súčasný stav pestovania energetických rastlín na Slovensku, Pôdohospodársky poradenský systém. NPPC – Výskumný ústav agroekológie. Michalovce, 2018.

PDQ Integrative, alternative andcomplementary therapies editorial board. Cannabis and Cannabinoids (PDQ®): Health Professional Version (online). 2002 (accessed. 2021-02-12). Available at: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26389198.

Porvaz, Pavol., Tóth, Štefan., Stričík, Michal.: Význam a pestovanie konopy siatej (Cannabis sativa L.) pre energetické účely na Slovensku Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany Výskumný ústav agroekológie. Michalovce 2011, 34 s.

Sapino, S., Carlotti, M. E., Peira, E. Gallarate, M., Hemp-seed and olive oils: Their stability against oxidation and use in O/W emulsions. International Journal of Cosmetic Science (online). 2005, 27(6). ISSN 01425463.

Schumacher, Duque, Gabriela. Ana, Pequito. Sergio, Pazour. Jenifer: JeniferIndustrial hemp fiber: A sustainable and economical alternative to cotton. Journal of Cleaner Production (online). 2020, 268, 122180 (accessed. 2020-11-23). ISSN 09596526. Available at: doi:10.1016/j.jclepro.2020.122180.

Sladký, V., 2004. Konopí, šance pro zemědelství a průmysl. In: Zemědelské informace, Praha, 1/2004. s. 64, ISBN 80-7271 -145-8.

Takáczová, M. Chémia potravín. Bratislava: STU, 1993.

Viswanathan, Mothi Bharath, Kiyoul Park, Ming Hsun Cheng, Edgar B. Cahoon, Ismail Dweikat, Tom Clemente and Vijay Singh. Variability in structural carbohydrates, lipid composition, and cellulosic sugar production from industrial hemp varieties. Industrial Crops and Products (online). 2020, 157, 112906 (accessed. 2021-07-31). ISSN 0926-6690.

Vodrážka, Z. Biochemie. 2. opr. vydání. Praha: Academia, 2002. ISBN 80-200- 0600-1.

Zákon č. 167/1998 SB. o návykových látkách a o změně některých dalších zákonů. Sbírka zákonů. 11. June 1998. ISSN 1211-1244.

Web stránky:

https://agriculture.ec.europa.eu/farming/crop-productions-and-plant-based-products/hemp_sk

https://sita.sk/vtechnologiach/konopa-siata-zazracna-rastlina-ktora-podporuje-udrzatelnost-planety

https://zdraviezprirody.sk/sk/blog-zdraviezprirody-sk/kategoria/produkty-konopna-farma-liptov

Zázraky zo slovenských záhrad, polí a lúk – Konope

https://nasepole.sk/konopa-siata-i

https://www.ilovecbd.sk

https://www.quark.sk

https://www.cannaconnection.com

https://bylinke.sk/sk/stranka/uvod

https://www.semena-marihuany.cz/cs

https://www.agroporadenstvo.sk/rastlinna-vyroba-energeticke-rastliny?article=1131

https://www.produktyzkonope.sk/konope-ako-superpotravina/konope-ako-superpotravina

https://eurlex.europa.eu/legalcontent/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32013R1308

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/ALL/?uri=CELEX:32002L0053

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32013R1308

https://eur-lex.europa.eu/eli/reg_del/2016/1237/oj?locale=sk